V dvadsiatom storočí dochádzalo k demokratizácii módy a stieraniu rozdielov medzi mestským a dedinským oblečením.
Autor TASR
Žilina 24. novembra (TASR) – Odievanie v 20. storočí predstavuje výstava Z dediny či z mesta, do skrine sa zmestia v Budatínskom hrade v Žiline. Podľa hovorkyne Považského múzea (PM) v Žiline Magdalény Lackovej je odev neverbálnym jazykom doby, odzrkadľuje postavenie a úlohu muža a ženy v spoločnosti.
Doplnila, že v dvadsiatom storočí dochádza k demokratizácii módy a stieraniu rozdielov medzi mestským a dedinským oblečením. "Móda v dobe socializmu bola jednoduchá a strohá, dôležitým prvkom boli doplnky. Ženy často využívali rôzne klobúčiky, pančušky, kabelky, aby sa odlíšili od iných dám v blízkom okolí. Zaujímavé je, že prvky sa prelínali. Do dedinského prostredia začali vstupovať mestské odevy, bol to už polomestský odev, pričom mužský odev už úplne stratil svoju krojovú funkciu. Ale aj rôzne ľudové prvky začali prechádzať do mestského prostredia, takže to bola naozaj pestrá kombinácia," povedala Lacková.
Povojnové zmeny zasiahli výraznejšie dámsku módu. "Ženy vstupujú do aktívnejšej pozície vo verejnom živote, zvyšuje sa ich zamestnanosť a otvárajú sa nové možnosti trávenia voľného času. Toto všetko ovplyvňuje charakter odevu, ktorý sa mení podľa módnych trendov a prispôsobuje sa špecifickým príležitostiam, na ktoré je určený. Ženy v mestách uprednostňujú kostýmy, na scénu pomaly prichádzajú nohavice a sukne sa postupne skracujú. V pánskom šatníku ostáva základnou výbavou oblek s košeľou," priblížila historička PM a spoluautorka výstavy Dominika Hlobíková.
"V druhej polovici 20. storočia vzrastá význam konfekcie. Odev je jednoduchý, praktický, cenovo dostupný a jeho úlohou je potlačiť sociálne rozdiely. Zároveň sa módna tvorba inšpiruje ľudovou kultúrou a vzniká väčšia možnosť kombinovania odevných častí, farieb a vzorov. Dôležitú úlohu zohrávajú doplnky, ktoré aj jednoduchým šatám dodávajú punc elegancie," dodala etnologička PM a spoluautorka výstavy Adriana Bárdyová.
Doplnila, že v dvadsiatom storočí dochádza k demokratizácii módy a stieraniu rozdielov medzi mestským a dedinským oblečením. "Móda v dobe socializmu bola jednoduchá a strohá, dôležitým prvkom boli doplnky. Ženy často využívali rôzne klobúčiky, pančušky, kabelky, aby sa odlíšili od iných dám v blízkom okolí. Zaujímavé je, že prvky sa prelínali. Do dedinského prostredia začali vstupovať mestské odevy, bol to už polomestský odev, pričom mužský odev už úplne stratil svoju krojovú funkciu. Ale aj rôzne ľudové prvky začali prechádzať do mestského prostredia, takže to bola naozaj pestrá kombinácia," povedala Lacková.
Povojnové zmeny zasiahli výraznejšie dámsku módu. "Ženy vstupujú do aktívnejšej pozície vo verejnom živote, zvyšuje sa ich zamestnanosť a otvárajú sa nové možnosti trávenia voľného času. Toto všetko ovplyvňuje charakter odevu, ktorý sa mení podľa módnych trendov a prispôsobuje sa špecifickým príležitostiam, na ktoré je určený. Ženy v mestách uprednostňujú kostýmy, na scénu pomaly prichádzajú nohavice a sukne sa postupne skracujú. V pánskom šatníku ostáva základnou výbavou oblek s košeľou," priblížila historička PM a spoluautorka výstavy Dominika Hlobíková.
"V druhej polovici 20. storočia vzrastá význam konfekcie. Odev je jednoduchý, praktický, cenovo dostupný a jeho úlohou je potlačiť sociálne rozdiely. Zároveň sa módna tvorba inšpiruje ľudovou kultúrou a vzniká väčšia možnosť kombinovania odevných častí, farieb a vzorov. Dôležitú úlohu zohrávajú doplnky, ktoré aj jednoduchým šatám dodávajú punc elegancie," dodala etnologička PM a spoluautorka výstavy Adriana Bárdyová.