Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedla to vedúca žilinského strediska ÚNSS Erika Kanátová, ktorá dodala, že v súčasnosti majú 955 klientov a poskytujú služby zhruba pre 1500 ľudí.
Autor TASR
Žilina 26. novembra (TASR) – V spoločnosti existujú predsudky voči zrakovo postihnutým ľuďom, no niekedy ich majú aj oni sami a hanbia sa nosiť bielu palicu či chodiť s vodiacim psom. Pre TASR to povedala vedúca Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v Žiline Erika Kanátová.
"Väčšinou máme v sebe zakódované, že keď sa ľudia niečo opýtajú, tak nás to svojím spôsobom troška otravuje. Ale na tých ľuďoch nevidno, že nevidia. A my, zdraví, vidiaci nevieme posúdiť, či človek vidí natoľko, aby si informáciu dokázal získať sám. Takže, možno troška ohľaduplnosti z našej strany nie je na škodu," zdôraznila Kanátová.
Na druhej strane podľa nej zrakovo postihnutí ľudia nosením bielej palice a chodením s vodiacim psom dávajú okoliu najavo, že majú zrakové postihnutie. "A informujú ľudí, že sú tí, čo majú problémy so zrakom," uviedla vedúca žilinského krajského strediska ÚNSS.
Doplnila, že krajské stredisko má v súčasnosti 955 klientov a poskytuje služby zhruba pre 1500 ľudí. "Priamo pre zrakovo postihnutých klientov, ich rodinných príslušníkov a celé sociálne prostredie klienta. Či už je to škola, zamestnávateľ, rodina, susedia, známi. Naše krajské stredisko má žilinskú pôsobnosť, to znamená, že pracujeme pre klientov celého Žilinského kraja," dodala Kanátová.
"Poskytujeme základné a špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a špecifické sociálne služby. Sociálne poradenstvo sa týka akejkoľvek sociálnej legislatívy, ktorá rieši dôsledky zrakového postihnutia. Sociálna rehabilitácia sa viac-menej týka výcviku zručností pre človeka so zrakovým postihnutím, aby bol čo najsamostatnejší a aby potreboval čo najmenej pomoc inej osoby. Či už je to výučba braillovho písma, práca s kompenzačnými pomôckami, optickými pomôckami či sebaobsluha," uzavrela Kanátová.
"Väčšinou máme v sebe zakódované, že keď sa ľudia niečo opýtajú, tak nás to svojím spôsobom troška otravuje. Ale na tých ľuďoch nevidno, že nevidia. A my, zdraví, vidiaci nevieme posúdiť, či človek vidí natoľko, aby si informáciu dokázal získať sám. Takže, možno troška ohľaduplnosti z našej strany nie je na škodu," zdôraznila Kanátová.
Na druhej strane podľa nej zrakovo postihnutí ľudia nosením bielej palice a chodením s vodiacim psom dávajú okoliu najavo, že majú zrakové postihnutie. "A informujú ľudí, že sú tí, čo majú problémy so zrakom," uviedla vedúca žilinského krajského strediska ÚNSS.
Doplnila, že krajské stredisko má v súčasnosti 955 klientov a poskytuje služby zhruba pre 1500 ľudí. "Priamo pre zrakovo postihnutých klientov, ich rodinných príslušníkov a celé sociálne prostredie klienta. Či už je to škola, zamestnávateľ, rodina, susedia, známi. Naše krajské stredisko má žilinskú pôsobnosť, to znamená, že pracujeme pre klientov celého Žilinského kraja," dodala Kanátová.
"Poskytujeme základné a špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a špecifické sociálne služby. Sociálne poradenstvo sa týka akejkoľvek sociálnej legislatívy, ktorá rieši dôsledky zrakového postihnutia. Sociálna rehabilitácia sa viac-menej týka výcviku zručností pre človeka so zrakovým postihnutím, aby bol čo najsamostatnejší a aby potreboval čo najmenej pomoc inej osoby. Či už je to výučba braillovho písma, práca s kompenzačnými pomôckami, optickými pomôckami či sebaobsluha," uzavrela Kanátová.
