Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rada upozorňuje aj na vzdialenosť a dopravnú dostupnosť medzi Žilinou a Banskou Bystricou, kde má po novom sídliť odvolací všeobecný súd pre stredoslovenský obvod.
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (TASR) – Prokurátorská rada Krajskej prokuratúry (KP) Žilina má vážne výhrady k návrhu novej súdnej mapy týkajúcej sa Žilinského kraja. TASR o tom informoval jej predseda Stanislav Jakubčík. Návrh zákona v súčasnej podobe považuje za nespôsobilý na prerokovanie v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
„Zrušenie Krajského súdu (KS) v Žiline predstavuje ničím neodôvodnený výrazný zásah do systému súdov, sťaženie dostupnosti spravodlivosti pre účastníkov konania, všetkých zamestnancov, ale aj ďalšie orgány a osoby, ktoré na súdnom konaní participujú,“ spresnila prokurátorská rada vo svojom vyhlásení.
Reforma podľa nej neposilní špecializáciu sudcov, neoslabí miestne väzby, predraží súdne konanie a bez celkovej reformy verejnej správy oslabí jej efektivitu.
Rada upozorňuje aj na vzdialenosť a dopravnú dostupnosť medzi Žilinou a Banskou Bystricou, kde má po novom sídliť odvolací všeobecný súd pre stredoslovenský obvod. „Pre účastníkov konania a naň napojené osoby aj jednoduchý úkon súdneho konania bude predstavovať celodennú záležitosť,“ podotkla.
Kysuciam podľa prokurátorov priznáva reforma postavenie menejcenného regiónu bez vlastného súdu. Pripomínajú, že okresný súd fungoval v Čadci od roku 1859. „Preťažená dopravná infraštruktúra regiónu Kysúc a Žiliny nie je spôsobilá uniesť následky zvýšenej mobility pri natoľko závažnej reforme súdneho systému,“ argumentujú s tým, že nedostatočná dopravná infraštruktúra by skomplikovala aj dostupnosť súdneho systému obyvateľom hornej Oravy a okresu Ružomberok.
Prokurátorská rada KP Žilina kritizuje aj nedostatočnú diskusiu pri kreovaní reformy. „Bola vypracovaná kabinetným spôsobom, bez širokej odbornej diskusie, bez oslovenia generálnej prokuratúry, ktorej sa reforma rovnako dotýka, a bez posúdenia zodpovedajúcich sociálnych, ekonomických, dopravných a environmentálnych dosahov, čo sa odrazilo v katastrofálnej podobe výsledného materiálu,“ poznamenala.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by podľa ministerky spravodlivosti a autorky navrhovanej reformy Márie Kolíkovej (Za ľudí) mali viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
„Zrušenie Krajského súdu (KS) v Žiline predstavuje ničím neodôvodnený výrazný zásah do systému súdov, sťaženie dostupnosti spravodlivosti pre účastníkov konania, všetkých zamestnancov, ale aj ďalšie orgány a osoby, ktoré na súdnom konaní participujú,“ spresnila prokurátorská rada vo svojom vyhlásení.
Reforma podľa nej neposilní špecializáciu sudcov, neoslabí miestne väzby, predraží súdne konanie a bez celkovej reformy verejnej správy oslabí jej efektivitu.
Rada upozorňuje aj na vzdialenosť a dopravnú dostupnosť medzi Žilinou a Banskou Bystricou, kde má po novom sídliť odvolací všeobecný súd pre stredoslovenský obvod. „Pre účastníkov konania a naň napojené osoby aj jednoduchý úkon súdneho konania bude predstavovať celodennú záležitosť,“ podotkla.
Kysuciam podľa prokurátorov priznáva reforma postavenie menejcenného regiónu bez vlastného súdu. Pripomínajú, že okresný súd fungoval v Čadci od roku 1859. „Preťažená dopravná infraštruktúra regiónu Kysúc a Žiliny nie je spôsobilá uniesť následky zvýšenej mobility pri natoľko závažnej reforme súdneho systému,“ argumentujú s tým, že nedostatočná dopravná infraštruktúra by skomplikovala aj dostupnosť súdneho systému obyvateľom hornej Oravy a okresu Ružomberok.
Prokurátorská rada KP Žilina kritizuje aj nedostatočnú diskusiu pri kreovaní reformy. „Bola vypracovaná kabinetným spôsobom, bez širokej odbornej diskusie, bez oslovenia generálnej prokuratúry, ktorej sa reforma rovnako dotýka, a bez posúdenia zodpovedajúcich sociálnych, ekonomických, dopravných a environmentálnych dosahov, čo sa odrazilo v katastrofálnej podobe výsledného materiálu,“ poznamenala.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by podľa ministerky spravodlivosti a autorky navrhovanej reformy Márie Kolíkovej (Za ľudí) mali viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
