Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pedagógovia predvádzali aj kovanie podkovičiek a rôznych suvenírov.
Autor TASR
Vychylovka 6. septembra (TASR) – Kováčske remeslo na Kysuciach dnes predstavilo rovnomenné podujatie v Skanzene Nová Bystrica – Vychylovka, ktoré obohatilo vystúpenie folklórneho súboru Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta a tradičná Kuchyňa starých materí.
Kovanie podkovičiek a rôznych suvenírov predvádzali pedagóg Strednej odbornej školy (SOŠ) strojníckej v Kysuckom Novom Meste Miroslav Hromada a jeho žiak Jozef Vorek. "Záujem o kováčstvo je medzi chlapcami každý rok iný. Niekedy ich je málo, inokedy veľa. Kto sa rozhodne pre toto remeslo, musí mať hlavne chuť a záujem. Z kovu sa dajú tvoriť veci od výmyslu sveta. A keď sa chlapci snažia, dokážu sa už za dva roky dostať do toho, že začnú samostatne tvoriť," povedal Hromada.
Druháka SOŠ strojníckej Jozefa Voreka kováčske remeslo zaujalo. "Lebo sa aj hovorí, že kováčske remeslo je matkou všetkých remesiel. Ľudia sa pozerajú s nadšením, keď vytvárame rôzne suveníry alebo výrobky," podotkol mladý kováč, ktorý chce po skončení školy vyrábať veci vo vlastnej dielni.
Podľa historika Kysuckého múzea v Čadci Adama Buchtu býval skoro v každej väčšej osade nejaký kováč, ktorý bol pri dostupnosti materiálu schopný vyrobiť v zásade všetko, čo od neho miestni obyvatelia bežne potrebovali. "Popri náradí to boli klince, zámky či kovania. Um a technickú zručnosť kováčov však najlepšie možno obdivovať práve pri nástrojoch. Kováči pôsobili skoro vždy zároveň aj ako podkúvači. Okrem koní často pomáhali radami aj pri chorobách dobytka," uviedol Buchta.
Doplnil, že za dobrým kováčom sa oplatilo precestovať aj veľkú vzdialenosť. "Aby majster kováč odlíšil svoje produkty od konkurencie, svoje výrobky označoval. Kto vedel písať, používal iniciály mena. Kto nie, vytvoril si vlastné značky. Takáto forma reklamy má v sebe istý prvok umenia. V minulosti bolo totiž to, čo dnes považujeme za umenie, vnímané len ako remeslo. Sochári, maliari a iní umelecky tvoriví ľudia boli hodnotení len ako remeselníci a ich umelecký vklad nemal v očiach ostatných takú hodnotu ako samotná remeselná zručnosť," podotkol Buchta.
"Umelecká tvorba však predstavovala aj spôsob, ako stráviť voľný čas. Tak ľudia zdobili predmety rôznymi motívmi, na oblečenie vyšívali obrazce či fasády okrášľovali ornamentmi. Práve vďaka trvácnosti kovu sa nám uchovalo kováčske umenie zosobnené v nástrojoch a ornamentoch do dnešných dní," uzatvoril historik Kysuckého múzea.
Kovanie podkovičiek a rôznych suvenírov predvádzali pedagóg Strednej odbornej školy (SOŠ) strojníckej v Kysuckom Novom Meste Miroslav Hromada a jeho žiak Jozef Vorek. "Záujem o kováčstvo je medzi chlapcami každý rok iný. Niekedy ich je málo, inokedy veľa. Kto sa rozhodne pre toto remeslo, musí mať hlavne chuť a záujem. Z kovu sa dajú tvoriť veci od výmyslu sveta. A keď sa chlapci snažia, dokážu sa už za dva roky dostať do toho, že začnú samostatne tvoriť," povedal Hromada.
Druháka SOŠ strojníckej Jozefa Voreka kováčske remeslo zaujalo. "Lebo sa aj hovorí, že kováčske remeslo je matkou všetkých remesiel. Ľudia sa pozerajú s nadšením, keď vytvárame rôzne suveníry alebo výrobky," podotkol mladý kováč, ktorý chce po skončení školy vyrábať veci vo vlastnej dielni.
Podľa historika Kysuckého múzea v Čadci Adama Buchtu býval skoro v každej väčšej osade nejaký kováč, ktorý bol pri dostupnosti materiálu schopný vyrobiť v zásade všetko, čo od neho miestni obyvatelia bežne potrebovali. "Popri náradí to boli klince, zámky či kovania. Um a technickú zručnosť kováčov však najlepšie možno obdivovať práve pri nástrojoch. Kováči pôsobili skoro vždy zároveň aj ako podkúvači. Okrem koní často pomáhali radami aj pri chorobách dobytka," uviedol Buchta.
Doplnil, že za dobrým kováčom sa oplatilo precestovať aj veľkú vzdialenosť. "Aby majster kováč odlíšil svoje produkty od konkurencie, svoje výrobky označoval. Kto vedel písať, používal iniciály mena. Kto nie, vytvoril si vlastné značky. Takáto forma reklamy má v sebe istý prvok umenia. V minulosti bolo totiž to, čo dnes považujeme za umenie, vnímané len ako remeslo. Sochári, maliari a iní umelecky tvoriví ľudia boli hodnotení len ako remeselníci a ich umelecký vklad nemal v očiach ostatných takú hodnotu ako samotná remeselná zručnosť," podotkol Buchta.
"Umelecká tvorba však predstavovala aj spôsob, ako stráviť voľný čas. Tak ľudia zdobili predmety rôznymi motívmi, na oblečenie vyšívali obrazce či fasády okrášľovali ornamentmi. Práve vďaka trvácnosti kovu sa nám uchovalo kováčske umenie zosobnené v nástrojoch a ornamentoch do dnešných dní," uzatvoril historik Kysuckého múzea.
