Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na dnešných oslavách 70. výročia SNP sa zúčastnilo aj viacero priamych účastníkov.
Autor TASR
,aktualizované Liptovský Mikuláš 28. augusta (TASR) – Na dnešných oslavách 70. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v centre Liptovského Mikuláša, ktorých súčasťou boli počas celého dňa pietne akty kladenia vencov k pamätníkom v jednotlivých mestských častiach, sa zúčastnilo viacero priamych účastníkov.
„Ako mladý lesník som sa s ruskými partizánmi stretával v našich horách už dva týždne pred vypuknutím povstania. Nosil som im správy a jedlo. Spolu s kamarátmi sme pozbierali naše poľovnícke pušky a vytvorili asi 20-člennú skupinu chlapcov odhodlaných brániť domovinu,“ zalovil v pamäti 87-ročný Arnold Medzihradský z hornoliptovskej obce Malužiná.
Hlas sa mu zachvel pri spomienke na rovesníka Vladimíra Petruláka, ktorý padol pri prestrelke. „Bol to veľmi dobrý priateľ, šikovný gymnazista. Nikdy nezabudnem, ako si poň prišiel jeho otec. Ťažko sa aj po dlhých rokoch vraví o hrôzach, ktoré spôsobil Hitler a pár jeho zvrátených stúpencov, nie nemecký národ. Často sme si v boji pozerali do očí s chlapcami, ktorí ani nevedeli, kde a prečo sa ocitli,“ skonštatoval.
Úprimné slzy stekali pri spomínaní po lícach aj 86-ročnému Ambrózovi Kovačičovi z Bobrovca. „Od partizánov som sa dostal cez Západné Tatry do Poľska k ruskej armáde. Pár kilometrov pred Berlínom som bol veľmi ťažko zranený. Ako trvalú pamiatku mám črepiny v hlave. Naspäť domov som sa vrátil až rok po skončení vojny,“ spresnil pre TASR.
Do rodného Liptova zavítal pri príležitosti dnešných osláv po dlhých desaťročiach Jiří Kubovec. „Vtedy som mal len štyri roky, no veľmi dobre si pamätám, ako ma moja mama vzala na ruky a vybrala sa za otcom do Demänovskej doliny, kde sa prenasledovaný gestapom a gardistami pridal k partizánom. Prežili sme tam viac ako tri mesiace,“ dodal.
Historik Oldřich Vaněk uviedol svoju najnovšiu publikáciu o SNP
Renomovaný vojenský historik Oldřich Vaněk uviedol dnes podvečer v mestskom Múzeu Janka Kráľa v rámci dnešnej príležitostnej vernisáže výstavy Slovenské národné povstanie na strednom a hornom Liptove svoju najnovšiu publikáciu Liptovský Mikuláš v Slovenskom národnom povstaní (SNP).
„Uplynulých 70 rokov predstavuje tri generácie, z ktorých najmä tá najmladšia má všetky informácie iba z počutia. Na fakty sa nabalilo množstvo nepresností, omylov, deformácií či už zámerných alebo nevedomých. Táto knižka sa vracia k pôvodným prameňom. Je postavená na spomienkach nie starších ako rok od povstania ľudí, ktorí boli pritom,“ uviedol pre TASR.
Zároveň vysvetlil hlavnú inšpiráciu, že práve L. Mikuláš patril spolu s Ružomberkom, Popradom, Vrútkami či Martinom medzi hlavné centrá formujúceho sa protifašistického odboja aj samotného povstania. „SNP rozhodne nepredstavovala len Banská Bystrica. Keď budem trochu striktnejší, bola až po týchto spomínaných mestách. Aj keď L. Mikuláš bol vyprázdnený po týždni bez boja, ale to už je iná kapitola,“ spresnil.
„Za najväčší prínos tejto mojej brožúry považujem vari to, že sa podarilo zistiť, ako to bolo vlastne s tým legendárnym rozkazom povstaleckého generála Jána Goliana na začatie povstania, ktorý niekde prenikol, inde nie. Dopátrali sme sa, že veliaci plukovník Ladislav Bodický ho v L. Mikuláši dostal až 2. septembra,“ dodal Vaněk.
„Ako mladý lesník som sa s ruskými partizánmi stretával v našich horách už dva týždne pred vypuknutím povstania. Nosil som im správy a jedlo. Spolu s kamarátmi sme pozbierali naše poľovnícke pušky a vytvorili asi 20-člennú skupinu chlapcov odhodlaných brániť domovinu,“ zalovil v pamäti 87-ročný Arnold Medzihradský z hornoliptovskej obce Malužiná.
Hlas sa mu zachvel pri spomienke na rovesníka Vladimíra Petruláka, ktorý padol pri prestrelke. „Bol to veľmi dobrý priateľ, šikovný gymnazista. Nikdy nezabudnem, ako si poň prišiel jeho otec. Ťažko sa aj po dlhých rokoch vraví o hrôzach, ktoré spôsobil Hitler a pár jeho zvrátených stúpencov, nie nemecký národ. Často sme si v boji pozerali do očí s chlapcami, ktorí ani nevedeli, kde a prečo sa ocitli,“ skonštatoval.
Úprimné slzy stekali pri spomínaní po lícach aj 86-ročnému Ambrózovi Kovačičovi z Bobrovca. „Od partizánov som sa dostal cez Západné Tatry do Poľska k ruskej armáde. Pár kilometrov pred Berlínom som bol veľmi ťažko zranený. Ako trvalú pamiatku mám črepiny v hlave. Naspäť domov som sa vrátil až rok po skončení vojny,“ spresnil pre TASR.
Do rodného Liptova zavítal pri príležitosti dnešných osláv po dlhých desaťročiach Jiří Kubovec. „Vtedy som mal len štyri roky, no veľmi dobre si pamätám, ako ma moja mama vzala na ruky a vybrala sa za otcom do Demänovskej doliny, kde sa prenasledovaný gestapom a gardistami pridal k partizánom. Prežili sme tam viac ako tri mesiace,“ dodal.
Historik Oldřich Vaněk uviedol svoju najnovšiu publikáciu o SNP
Renomovaný vojenský historik Oldřich Vaněk uviedol dnes podvečer v mestskom Múzeu Janka Kráľa v rámci dnešnej príležitostnej vernisáže výstavy Slovenské národné povstanie na strednom a hornom Liptove svoju najnovšiu publikáciu Liptovský Mikuláš v Slovenskom národnom povstaní (SNP).
„Uplynulých 70 rokov predstavuje tri generácie, z ktorých najmä tá najmladšia má všetky informácie iba z počutia. Na fakty sa nabalilo množstvo nepresností, omylov, deformácií či už zámerných alebo nevedomých. Táto knižka sa vracia k pôvodným prameňom. Je postavená na spomienkach nie starších ako rok od povstania ľudí, ktorí boli pritom,“ uviedol pre TASR.
Zároveň vysvetlil hlavnú inšpiráciu, že práve L. Mikuláš patril spolu s Ružomberkom, Popradom, Vrútkami či Martinom medzi hlavné centrá formujúceho sa protifašistického odboja aj samotného povstania. „SNP rozhodne nepredstavovala len Banská Bystrica. Keď budem trochu striktnejší, bola až po týchto spomínaných mestách. Aj keď L. Mikuláš bol vyprázdnený po týždni bez boja, ale to už je iná kapitola,“ spresnil.
„Za najväčší prínos tejto mojej brožúry považujem vari to, že sa podarilo zistiť, ako to bolo vlastne s tým legendárnym rozkazom povstaleckého generála Jána Goliana na začatie povstania, ktorý niekde prenikol, inde nie. Dopátrali sme sa, že veliaci plukovník Ladislav Bodický ho v L. Mikuláši dostal až 2. septembra,“ dodal Vaněk.
