Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spolok Martina Rázusa v spolupráci so združením Ars Ante Portas, Cirkevným zborom ECAV Liptovská Porúbka a obcou Liptovská Porúbka organizuje pri príležitosti 135. výročia narodenia Ľudovíta Šenšela, 105. výročia posviacky porúbčianskeho kostola a 102. výročia vydania prvej Slovenskej štylistiky spomienkové podujatie ŠENŠEL NAPRIEK VŠETKÉMU ... trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí (Izaiáš 42,3).
Autor OTS
Bratislava 3. apríla (OTS) - V sobotu 15. apríla 2023 o 16. hodine sa uskutoční v kostole koncert Speváckeho zboru slovenských učiteľov s dirigentom prof. Štefanom Sedlickým spojený s prezentáciou faksimile prvej Slovenskej štylistiky autora Ľudovíta Šenšela.
Pozdravné príhovory na cestu tejto vzácnej publikácii čitateľom, najmä farárom, učiteľom, novinárom, redaktorom, moderátorom pošlú:
Peter Gärtner – riaditeľ vydavateľstva Tranoscius, ktoré jubilant úspešne viedol v rokoch 1930 – 1948 a ktorého 125. výročie založenia si tohto roku s úctou pripomína evanjelická cirkev a celé kultúrne Slovensko. Šenšel bol už od roku 1924 duchovným správcom Tranoscia;
Matúš Stáňa – zástupca riaditeľa Hodžovho gymnázia v Liptovskom Mikuláši, v ktorom Šenšel pôsobil v rokoch 1919 – 1930 ako “smluvný profesor” slovenčiny a latinčiny a v roku 1921 napísal pre študentov školy priekopnícku prácu Slovenská štylistika;
Ladislav Sabolčák – predseda Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorý si pride uctiť kolegu-učiteľa vystúpením;
Michal Belanji – zborový farár v Liptovskej Porúbke, kde Ľudovít Šenšel pôsobil v rokoch 1914 – 1956, z toho v rokoch 1930 – 1952 aj ako liptovský senior.
Záujemcovia si môžu kúpiť faksimile prvej Slovenskej štylistiky za symbolickú sumu 9 eur, toľko totiž (pravda v korunách) stála publikácia v roku 1921.
V nedeľu 16. apríla 2023 o 9.30 sa uskutočnia slávnostné Služby Božie v tamojšom chráme, ktorý stavali porúbčianski nadšenci v zlých rokoch 1. svetovej vojny pod “taktovkou” významného architekta Milana Michala Harminca a domáceho farára Ľudovíta Šenšela. Pred 105 rokmi, 7. apríla 1918 posvätil kostol a faru senior Ján Šimkovic a 7. apríla 1929 zvony na veži kostola biskup Jur Janoška.
Slávnostným kazateľom na Službách Božích bude generálny biskup ECAV Ivan Eľko.
Položením venca na hrob na cintoríne na Stráni nad Porúbkou sa spomienkové podujatie ukončí.
https://www.razus.sk/novinky/pozvanka-na-prezentaciu-faksimile-prvej-slovenskej-stylistiky-autora-ludovita-sensela/
Pozdravné príhovory na cestu tejto vzácnej publikácii čitateľom, najmä farárom, učiteľom, novinárom, redaktorom, moderátorom pošlú:
Peter Gärtner – riaditeľ vydavateľstva Tranoscius, ktoré jubilant úspešne viedol v rokoch 1930 – 1948 a ktorého 125. výročie založenia si tohto roku s úctou pripomína evanjelická cirkev a celé kultúrne Slovensko. Šenšel bol už od roku 1924 duchovným správcom Tranoscia;
Matúš Stáňa – zástupca riaditeľa Hodžovho gymnázia v Liptovskom Mikuláši, v ktorom Šenšel pôsobil v rokoch 1919 – 1930 ako “smluvný profesor” slovenčiny a latinčiny a v roku 1921 napísal pre študentov školy priekopnícku prácu Slovenská štylistika;
Ladislav Sabolčák – predseda Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorý si pride uctiť kolegu-učiteľa vystúpením;
Michal Belanji – zborový farár v Liptovskej Porúbke, kde Ľudovít Šenšel pôsobil v rokoch 1914 – 1956, z toho v rokoch 1930 – 1952 aj ako liptovský senior.
Záujemcovia si môžu kúpiť faksimile prvej Slovenskej štylistiky za symbolickú sumu 9 eur, toľko totiž (pravda v korunách) stála publikácia v roku 1921.
V nedeľu 16. apríla 2023 o 9.30 sa uskutočnia slávnostné Služby Božie v tamojšom chráme, ktorý stavali porúbčianski nadšenci v zlých rokoch 1. svetovej vojny pod “taktovkou” významného architekta Milana Michala Harminca a domáceho farára Ľudovíta Šenšela. Pred 105 rokmi, 7. apríla 1918 posvätil kostol a faru senior Ján Šimkovic a 7. apríla 1929 zvony na veži kostola biskup Jur Janoška.
Slávnostným kazateľom na Službách Božích bude generálny biskup ECAV Ivan Eľko.
Položením venca na hrob na cintoríne na Stráni nad Porúbkou sa spomienkové podujatie ukončí.
https://www.razus.sk/novinky/pozvanka-na-prezentaciu-faksimile-prvej-slovenskej-stylistiky-autora-ludovita-sensela/
Ľudovít Šenšel
https://www.razus.sk/sensel-napriek-vsetkemu/
Ľudovít Štefan Šenšel sa narodil 13. apríla 1888 v Očovej, v rodine národne uvedomelého učiteľa Štefana Šenšela. Matka Ľudmila, rodená Izáková bola dcérou učiteľa Ľudovíta Izáka a Anny, rodenej Hodžovej, netere Michala Miloslava Hodžu.
Po skončení štyroch tried ľudovej školy poslal otec deväťročného syna do Pešti, aby sa naučil po maďarsky a mohol študovať na gymnáziu. Nižšie triedy gymnázia vychodil Ľ. Šenšel v Banskej Bystrici, vyššie v Šoprone. Po maturite r. 1906 ostal Ľ. Šenšel až do r. 1910 v Šoprone študovať ev. teológiu, posledný semester štúdia absolvoval v Lipsku.
Jeden semester v roku 1911 strávil Ľudovít Šenšel v Edinburgu za výdatnej pomoci dr. Roberta Williama Seton-Watsona. Spolu s ním dostal štipendium The Church of Scotland aj Martin Rázus. A tam, v Škótsku sa začalo ich celoživotné priateľstvo. Šenšel bol Rázusovým najbližším spolupracovníkom v Slovenskej národnej strane, lúčil sa s ním pohrebnou kázňou v Brezne 10. augusta 1937 na biblický text 2. Knihy Samuelovej (3,38) “Kníže, a veliké padá dnes v prach”.
Po kaplánčení v Dačovom Lome a v Príbovciach sa stala jeho celoživotným farárskym miestom Liptovská Porúbka. Nastúpil k tamojšiemu cirkevnému zboru v januári 1914 a zotrval tam do roku 1956.
Novovytvorený cirkevný zbor nemal ani kostol ani faru. V starej školskej budove sa konali Služby Božie, a pán farár tam učil náboženstvo, slovenčinu a dejepis. Čoskoro po svojom príchode, na jar roku 1914, tesne pred prvou svetovou vojnou, položil, so svojím mladým zborom, základný kameň budúceho porúbčianskeho evanjelického chrámu.
Šenšel sa venoval v Porúbke aj obecným a občianskym záležitostiam. Dvadsaťsedem rokov bol urbárskym zapisovateľom, založil Úverové a potravinové družstvo.
Zoznam jeho činností v najaktívnejších rokoch zaberá veľa riadkov:
evanjelický farár, liptovský senior, správca a predseda spolku Tranoscius, zástupca Tranoscia v Slovenskom rozhlase v Bratislave, vedúci komisií, ktoré zostavovali prídavky slovenských duchovných piesní k Zpěvníku evanjelickému a Tranosciu, člen Bibliu prekladajúcej komisie, člen prípravného synodálneho výboru, člen výboru Spolku slovenskej evanjelickej diakonie, člen výboru sirotinca v Liptovskom Mikuláši, generálny presbyter a člen generálnej školskej rady, člen komisie pre kňazské skúšky. Zaslúžil sa o spracovanie učebníc náboženstva pre ľudové a učňovské školy. Jeden zo zakladateľov časopisu Tvorba, redaktor Cirkevných listov, Tranovského kalendára, predseda Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti, v ktorej vychádzali diela z oblasti literárnych, kultúrnych a cirkevných dejín.
Mimocirkevné aktivity: činný v Jazykovednom odbore Matice slovenskej, ktorú musel z politických dôvodov opustiť, člen čítankovej komisie pre stredné školy v Bratislave, člen Ústrednej knižničnej rady v Turčianskom Svätom Martine, člen výboru Vedeckého ústavu pre zahraničných Slovákov v Bratislave, podpredseda Rázusovej Slovenskej národnej strany, jej zástupca v Krajinskom zastupiteľstve, predseda Matice slovenskej a predseda Červeného kríža v Liptovskom Hrádku, člen konzorcia Národných novín, spoluorganizátor občianskeho protifašistického odboja, predseda Revolučného národného výboru pre Horný Liptov počas SNP, funkcionár Demokratickej strany (po roku 1945), ktorú zastupoval ako poslanec v Slovenskej národnej rade.
Po nástupe komunizmu musel ustúpiť zo svojich viacerých funkcií, venoval sa cirkevnému životu.
Ľudovít Šenšel si vrúcne si želal, aby posledným miestom jeho odpočinku bola Stráň, kopec nad Porúbkou. Hovorieval: "Tu by som chcel ležať. Je tu pekný výhľad na Kriváň, na náš kostol, aj na Porúbku."
Tak sa aj stalo. Zomrel v nemocnici v Palúdzke 22. júla 1956.
https://www.razus.sk/sensel-napriek-vsetkemu/
Ľudovít Štefan Šenšel sa narodil 13. apríla 1888 v Očovej, v rodine národne uvedomelého učiteľa Štefana Šenšela. Matka Ľudmila, rodená Izáková bola dcérou učiteľa Ľudovíta Izáka a Anny, rodenej Hodžovej, netere Michala Miloslava Hodžu.
Po skončení štyroch tried ľudovej školy poslal otec deväťročného syna do Pešti, aby sa naučil po maďarsky a mohol študovať na gymnáziu. Nižšie triedy gymnázia vychodil Ľ. Šenšel v Banskej Bystrici, vyššie v Šoprone. Po maturite r. 1906 ostal Ľ. Šenšel až do r. 1910 v Šoprone študovať ev. teológiu, posledný semester štúdia absolvoval v Lipsku.
Jeden semester v roku 1911 strávil Ľudovít Šenšel v Edinburgu za výdatnej pomoci dr. Roberta Williama Seton-Watsona. Spolu s ním dostal štipendium The Church of Scotland aj Martin Rázus. A tam, v Škótsku sa začalo ich celoživotné priateľstvo. Šenšel bol Rázusovým najbližším spolupracovníkom v Slovenskej národnej strane, lúčil sa s ním pohrebnou kázňou v Brezne 10. augusta 1937 na biblický text 2. Knihy Samuelovej (3,38) “Kníže, a veliké padá dnes v prach”.
Po kaplánčení v Dačovom Lome a v Príbovciach sa stala jeho celoživotným farárskym miestom Liptovská Porúbka. Nastúpil k tamojšiemu cirkevnému zboru v januári 1914 a zotrval tam do roku 1956.
Novovytvorený cirkevný zbor nemal ani kostol ani faru. V starej školskej budove sa konali Služby Božie, a pán farár tam učil náboženstvo, slovenčinu a dejepis. Čoskoro po svojom príchode, na jar roku 1914, tesne pred prvou svetovou vojnou, položil, so svojím mladým zborom, základný kameň budúceho porúbčianskeho evanjelického chrámu.
Šenšel sa venoval v Porúbke aj obecným a občianskym záležitostiam. Dvadsaťsedem rokov bol urbárskym zapisovateľom, založil Úverové a potravinové družstvo.
Zoznam jeho činností v najaktívnejších rokoch zaberá veľa riadkov:
evanjelický farár, liptovský senior, správca a predseda spolku Tranoscius, zástupca Tranoscia v Slovenskom rozhlase v Bratislave, vedúci komisií, ktoré zostavovali prídavky slovenských duchovných piesní k Zpěvníku evanjelickému a Tranosciu, člen Bibliu prekladajúcej komisie, člen prípravného synodálneho výboru, člen výboru Spolku slovenskej evanjelickej diakonie, člen výboru sirotinca v Liptovskom Mikuláši, generálny presbyter a člen generálnej školskej rady, člen komisie pre kňazské skúšky. Zaslúžil sa o spracovanie učebníc náboženstva pre ľudové a učňovské školy. Jeden zo zakladateľov časopisu Tvorba, redaktor Cirkevných listov, Tranovského kalendára, predseda Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti, v ktorej vychádzali diela z oblasti literárnych, kultúrnych a cirkevných dejín.
Mimocirkevné aktivity: činný v Jazykovednom odbore Matice slovenskej, ktorú musel z politických dôvodov opustiť, člen čítankovej komisie pre stredné školy v Bratislave, člen Ústrednej knižničnej rady v Turčianskom Svätom Martine, člen výboru Vedeckého ústavu pre zahraničných Slovákov v Bratislave, podpredseda Rázusovej Slovenskej národnej strany, jej zástupca v Krajinskom zastupiteľstve, predseda Matice slovenskej a predseda Červeného kríža v Liptovskom Hrádku, člen konzorcia Národných novín, spoluorganizátor občianskeho protifašistického odboja, predseda Revolučného národného výboru pre Horný Liptov počas SNP, funkcionár Demokratickej strany (po roku 1945), ktorú zastupoval ako poslanec v Slovenskej národnej rade.
Po nástupe komunizmu musel ustúpiť zo svojich viacerých funkcií, venoval sa cirkevnému životu.
Ľudovít Šenšel si vrúcne si želal, aby posledným miestom jeho odpočinku bola Stráň, kopec nad Porúbkou. Hovorieval: "Tu by som chcel ležať. Je tu pekný výhľad na Kriváň, na náš kostol, aj na Porúbku."
Tak sa aj stalo. Zomrel v nemocnici v Palúdzke 22. júla 1956.
