Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oščadnickú lokalitu navštevuje v posledných rokoch počas migrácie obojživelníkov desať až 15 volaviek, v obľube ju majú aj bociany, vydry riečne či užovky obojkové.
Autor TASR
,aktualizované Čadca 5. apríla (TASR) - Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce zabezpečila počas jarnej migrácie obojživelníkov do reprodukčných mokradí ich presun na dvoch úsekoch - približne 600-metrovom pri mokradi pod Oščadnicou a 300-metrovom v Hornom Vadičove.
Podľa zoológa Správy CHKO Kysuce Petra Drengubiaka sú niekde migračné cesty jednoduchšie a niekde ich človek skomplikoval výstavbou dopravných komunikácií. "Práve na miestach, kde obojživelníky migrujú cez dopravné komunikácie, je potrebná pomocná ruka profesionálnych ochrancov prírody a hlavne dobrovoľníkov. Prácnejšou časťou je umiestnenie migračných bariér na okraji vozovky, ktoré zabezpečia, aby život obojživelníkov nekončil pod kolesami áut. Druhá časť práce je samotný transport odchytených jedincov na druhú stranu vozovky, respektíve priamo do reprodukčnej mokrade," uviedol Drengubiak.
Upozornil, že kým pred desiatimi rokmi prenášali cez cestu pri Oščadnici do mokrade niekoľko tisíc skokanov hnedých, v roku 2016 to bolo 32 jedincov. "Aj napriek našej snahe existujú spolupôsobiace faktory, ktoré ovplyvňujú populácie obojživelníkov ako eutrofizácia (zvýšené množstvo živín vo vode) a z toho vyplývajúce zazemňovanie mokrade a tvorba sírovodíka. Ten sa vytvára miestami až v jeden meter hlbokom bahne a pre vodné organizmy je jedovatý. Problémom je i rozkolísanosť vodného režimu, prirodzená vysoká úmrtnosť vývojových štádií obojživelníkov a predátori," doplnil zoológ Správy CHKO Kysuce.
Oščadnickú lokalitu podľa neho navštevuje v posledných rokoch počas migrácie obojživelníkov desať až 15 volaviek, v obľube ju majú aj bociany, vydry riečne či užovky obojkové. "Vo vode bohatej na živiny žije nepredstaviteľné množstvo bezstavovcov, ktoré si pochutnajú na žubrienkach. A to nespomínam predátorov, ktorí sa živia žabami mimo mokrade, kde väčšinu roka trávia skokany hnedé. Mohlo by nám byť ľúto, že skokanov hnedých v mokradi je v súčasnosti len pár a naša snaha vyšla navnivoč. Ale pravda je taká, že nevyšla. Niektoré skokany a ich vývojové štádiá sa stali potravou pre iné krásne a vzácne živočíchy. A to je vždy lepšie, ako by mali skončiť pod kolesami áut," podotkol Drengubiak.
Priaznivá situácia je v Hornom Vadičove. "Populácie skokanov hnedých a ropúch bradavičnatých sú v hojných počtoch a práce s ich prenosom bolo dosť," dodal zoológ Správy CHKO Kysuce.
Podľa zoológa Správy CHKO Kysuce Petra Drengubiaka sú niekde migračné cesty jednoduchšie a niekde ich človek skomplikoval výstavbou dopravných komunikácií. "Práve na miestach, kde obojživelníky migrujú cez dopravné komunikácie, je potrebná pomocná ruka profesionálnych ochrancov prírody a hlavne dobrovoľníkov. Prácnejšou časťou je umiestnenie migračných bariér na okraji vozovky, ktoré zabezpečia, aby život obojživelníkov nekončil pod kolesami áut. Druhá časť práce je samotný transport odchytených jedincov na druhú stranu vozovky, respektíve priamo do reprodukčnej mokrade," uviedol Drengubiak.
Upozornil, že kým pred desiatimi rokmi prenášali cez cestu pri Oščadnici do mokrade niekoľko tisíc skokanov hnedých, v roku 2016 to bolo 32 jedincov. "Aj napriek našej snahe existujú spolupôsobiace faktory, ktoré ovplyvňujú populácie obojživelníkov ako eutrofizácia (zvýšené množstvo živín vo vode) a z toho vyplývajúce zazemňovanie mokrade a tvorba sírovodíka. Ten sa vytvára miestami až v jeden meter hlbokom bahne a pre vodné organizmy je jedovatý. Problémom je i rozkolísanosť vodného režimu, prirodzená vysoká úmrtnosť vývojových štádií obojživelníkov a predátori," doplnil zoológ Správy CHKO Kysuce.
Oščadnickú lokalitu podľa neho navštevuje v posledných rokoch počas migrácie obojživelníkov desať až 15 volaviek, v obľube ju majú aj bociany, vydry riečne či užovky obojkové. "Vo vode bohatej na živiny žije nepredstaviteľné množstvo bezstavovcov, ktoré si pochutnajú na žubrienkach. A to nespomínam predátorov, ktorí sa živia žabami mimo mokrade, kde väčšinu roka trávia skokany hnedé. Mohlo by nám byť ľúto, že skokanov hnedých v mokradi je v súčasnosti len pár a naša snaha vyšla navnivoč. Ale pravda je taká, že nevyšla. Niektoré skokany a ich vývojové štádiá sa stali potravou pre iné krásne a vzácne živočíchy. A to je vždy lepšie, ako by mali skončiť pod kolesami áut," podotkol Drengubiak.
Priaznivá situácia je v Hornom Vadičove. "Populácie skokanov hnedých a ropúch bradavičnatých sú v hojných počtoch a práce s ich prenosom bolo dosť," dodal zoológ Správy CHKO Kysuce.
