Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predpokladajú ale, že nová sezóna bude lepšia ako vlaňajšia.
Autor TASR
,aktualizované Strečno 20. apríla (TASR) – Sanácia brala pod hradom Strečno výrazne ovplyvnila uplynulú sezónu strečnianskych pltníkov, ktorí po sedemkilometrovom úseku Váhu okolo skál Margita a Besná previezli asi 3500 ľudí, čiže o polovicu menej ako rok predtým. Po otvorení tohtoročnej sezóny na pltisku Bariérová to v piatok povedal Pavol Albrecht z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti.
"Predpokladáme, že nová sezóna bude lepšia ako vlaňajšia. Všetko závisí od toho, ako sa bude vyvíjať situácia s hradným bralom. Pretože, pokiaľ sme informovaní, monitoring tam nie je urobený na sto percent. Znova by tu mohlo dôjsť k dopravným uzáverám. A tým pádom by sme opäť mohli byť na úrovni vlaňajška. Pokiaľ sa ale nič takéto nestane, predpokladáme, že ľudia k nám chodiť budú a v tejto sezóne sa vrátime na úrovne, ktoré sme hodnotili ako relatívne úspešné," povedal Albrecht.
Tradíciu pltníctva, ktorá sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome, obnovili v roku 1999 po šiestich desaťročiach. Odvtedy previezli miestni pltníci po Váhu popod skaly Margita a Besná a dva strečnianske hrady vyše 100.000 ľudí. "Začínali sme s desiatimi pltníkmi. Boli to prakticky tí, ktorí zakladali spoločnosť, respektíve ich rodinní príslušníci. Dnes máme cez tridsať pltníkov. Každý chlapec, ktorý by mal záujem, má u nás dvere otvorené. Nech sa príde pozrieť a uvidí, že je to zaujímavá činnosť. Možno ho to osloví, budeme mať viac pltníkov a viac ľudí bude vedieť o histórii Strečna," podotkol Albrecht.
Prvým oficiálnym strečnianskym pltníkom po obnovení tradície bol Vladimír Melo. "Plte sú oproti pôvodným iné hlavne kvôli bezpečnosti. Keď sme pred dvadsiatimi rokmi prvýkrát postavili plť podľa našej predstavy, zistili sme, čo všetko je potrebné, aby ľudia mohli pohodlne a bezpečne sedieť. To je veľmi dôležité. Práve lavičky, ktoré sú tam, zabezpečujú, aby mali zákazníci pokoj na obzeranie krásnej prírody a mohli pohodlne počúvať výklad pltníkov," uviedol Melo.
Na plti s kapacitou dvanásť ľudí udáva smer jazdy pltník predník a pltník zadník ho dorovnáva. "Je teoreticky voľnejší a podáva výklad o celom splavovanom úseku. Plavba trvá zhruba 50 minút najkrajšími úsekmi Strečnianskeho prielomu. Začíname na pltisku Bariérová, zanedlho nás čakajú bájne Besná a Margita, prídu hrady – starý, nový a veľa prírodných aj technických zaujímavostí. Cieľ je v mieste, kde ústi kompa pod hradom. A potom môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov a najnovšie aj rozhľadňu," doplnil Albrecht.
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
"Predpokladáme, že nová sezóna bude lepšia ako vlaňajšia. Všetko závisí od toho, ako sa bude vyvíjať situácia s hradným bralom. Pretože, pokiaľ sme informovaní, monitoring tam nie je urobený na sto percent. Znova by tu mohlo dôjsť k dopravným uzáverám. A tým pádom by sme opäť mohli byť na úrovni vlaňajška. Pokiaľ sa ale nič takéto nestane, predpokladáme, že ľudia k nám chodiť budú a v tejto sezóne sa vrátime na úrovne, ktoré sme hodnotili ako relatívne úspešné," povedal Albrecht.
Tradíciu pltníctva, ktorá sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome, obnovili v roku 1999 po šiestich desaťročiach. Odvtedy previezli miestni pltníci po Váhu popod skaly Margita a Besná a dva strečnianske hrady vyše 100.000 ľudí. "Začínali sme s desiatimi pltníkmi. Boli to prakticky tí, ktorí zakladali spoločnosť, respektíve ich rodinní príslušníci. Dnes máme cez tridsať pltníkov. Každý chlapec, ktorý by mal záujem, má u nás dvere otvorené. Nech sa príde pozrieť a uvidí, že je to zaujímavá činnosť. Možno ho to osloví, budeme mať viac pltníkov a viac ľudí bude vedieť o histórii Strečna," podotkol Albrecht.
Prvým oficiálnym strečnianskym pltníkom po obnovení tradície bol Vladimír Melo. "Plte sú oproti pôvodným iné hlavne kvôli bezpečnosti. Keď sme pred dvadsiatimi rokmi prvýkrát postavili plť podľa našej predstavy, zistili sme, čo všetko je potrebné, aby ľudia mohli pohodlne a bezpečne sedieť. To je veľmi dôležité. Práve lavičky, ktoré sú tam, zabezpečujú, aby mali zákazníci pokoj na obzeranie krásnej prírody a mohli pohodlne počúvať výklad pltníkov," uviedol Melo.
Na plti s kapacitou dvanásť ľudí udáva smer jazdy pltník predník a pltník zadník ho dorovnáva. "Je teoreticky voľnejší a podáva výklad o celom splavovanom úseku. Plavba trvá zhruba 50 minút najkrajšími úsekmi Strečnianskeho prielomu. Začíname na pltisku Bariérová, zanedlho nás čakajú bájne Besná a Margita, prídu hrady – starý, nový a veľa prírodných aj technických zaujímavostí. Cieľ je v mieste, kde ústi kompa pod hradom. A potom môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov a najnovšie aj rozhľadňu," doplnil Albrecht.
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
