Rudolf Sikora (1946) zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia - venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií.
Autor TASR
Martin 1. februára (TASR) - Autorská ofsetová tlač na grafickom papieri Sústredenie energií. Čierna diera V. od Rudolfa Sikoru je dielom mesiaca február v Turčianskej galérii v Martine. Dielo z roku 1979 vybral Jozef Mužila, ktorý od roku 1992 žije a tvorí v Martine.
"Vždy ma zaujímalo, ako veci fungujú vo veľkých, kozmických rozmeroch, ale aj v mikrokozme. Znaky hviezdička - narodenie, kríž - smrť, šípka - pohyb, chápem ako symbolické vyjadrenie elementárnych síl, ktoré nás obklopujú a vytvárajú všetko okolo nás. Pri pohľade na toto dielo sa mi zjavuje inšpirujúca postava anglického teoretického fyzika, kozmológa, spisovateľa Stephena Hawkinga a jeho túžba odhaliť podstatu vesmíru," uviedol.
Rudolf Sikora (1946) zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia - venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií. "Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia patrí k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia. Počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej - alternatívnej umeleckej scéne. V ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy 'novej citlivosti' a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety," uviedla Turčianska galéria.
Pripomenula, že ako jeden z prvých umelcov v Československu a aj v Európe sa zaoberal novou témou globálno-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta. "Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede," dodala Turčianska galéria.
"Vždy ma zaujímalo, ako veci fungujú vo veľkých, kozmických rozmeroch, ale aj v mikrokozme. Znaky hviezdička - narodenie, kríž - smrť, šípka - pohyb, chápem ako symbolické vyjadrenie elementárnych síl, ktoré nás obklopujú a vytvárajú všetko okolo nás. Pri pohľade na toto dielo sa mi zjavuje inšpirujúca postava anglického teoretického fyzika, kozmológa, spisovateľa Stephena Hawkinga a jeho túžba odhaliť podstatu vesmíru," uviedol.
Rudolf Sikora (1946) zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia - venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií. "Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia patrí k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia. Počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej - alternatívnej umeleckej scéne. V ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy 'novej citlivosti' a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety," uviedla Turčianska galéria.
Pripomenula, že ako jeden z prvých umelcov v Československu a aj v Európe sa zaoberal novou témou globálno-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta. "Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede," dodala Turčianska galéria.