Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred 75 rokmi sa slovenským židom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi podarilo utiecť z hermeticky stráženého nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Autor TASR
Žilina 3. mája (TASR) – Izraelský turistický sprievodca Noach Hikin prešiel na prelome apríla a mája za štyri dni a tri hodiny po 125-kilometrovej trase úteku slovenských židov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera z nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime do slovenskej obce Skalité.
Po absolvovaní cesty sa v piatok stretol s predsedom žilinskej Židovskej náboženskej obce Pavlom Franklom v bývalom židovskom starobinci na Hollého ulici, v ktorom Vrba a Wetzler spísali v roku 1944 správu o nemeckom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.
"Čítal som o židovskom boxerovi Victorovi Perezovi. Svetovom šampiónovi, ktorý bol v Auschwitz-Birkenau. Pokúsil sa ujsť, no Nemci ho chytili. Zomrel na pochode smrti. Niekomu pomáhal a pri tom ho zastrelil vojak. Začal som sa viac zaujímať o ľudí, ktorí chceli ujsť. Dostal som sa k Vrbovej knihe v hebrejčine a bol som ňou fascinovaný. To ma inšpirovalo k rovnakej ceste. Hľadal som ľudí, ktorí by sa ku mne pripojili, ale každý bol zaneprázdnený. Preto som sa rozhodol prejsť ju sám," povedal Hikin.
S predsedom žilinskej Židovskej náboženskej obce bol v e-mailovom kontakte už pred cestou. "Trocha som ho odhováral. Pretože ľudia po absolvovaní cesty hovorili o tom, aká je náročná. A ako obdivovali Vrbu a Wetzlera, že to dokázali v zimno - jarných podmienkach. Keď mi tento človek poslal mail, že to chce urobiť sám v rovnakom období ako Vrba a Wetzler, priznám sa, mal som strach, aby sa mu niečo nestalo. Ale on na to veľmi nedbal a podal úžasný výkon," podotkol Frankl.
Hikin by sa na cestu po stopách Vrbu a Wetzlera vydal aj druhýkrát, ale zobral by so sebou ďalších ľudí. "Je to možnosť prežiť históriu holokaustu iným spôsobom. Bolo veľa pokusov o útek, ale ľudia to robili pre seba, aby sa zachránili. Títo dvaja to urobili aj preto, aby informovali a zachránili ľudí v Maďarsku. Lebo vedeli, že Nemci prišli do Maďarska a začnú sa transporty. Tak chceli varovať maďarských židov," pripomenul Hikin.
Po príchode do poľskej Milowky zistil, že Poliaci sú veľmi vnímaví. "Porozprával som im príbeh Vrbu a Wetzlera, ktorý ich veľmi zaujímal. Boli pohostinní, ponúkli mi kávu, sprchu, pohostenie. Daroval som im izraelské zástavy, ktoré som zapichol aj na miestach zastávok Vrbu a Wetzlera. Priateľom vo svete som posielal klipy, ktoré som robil. Fyzicky som bol sám, ale veľa ľudí bolo v duchu so mnou. Pre mňa to bola česť, že som mohol absolvovať túto trasu," uzavrel 35-ročný turistický sprievodca.
Pred 75 rokmi sa slovenským židom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi podarilo utiecť z hermeticky stráženého nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Podporení odbojovým hnutím v tábore chceli svojím svedectvom zabrániť ďalším deportáciám. Po troch týždňoch na úteku, 25. apríla 1944, prišli do Žiliny, kde bola na základe ich výpovedí spísaná detailná, 32-stranová správa o fungovaní a podstate najväčšieho nacistického tábora smrti.
Po absolvovaní cesty sa v piatok stretol s predsedom žilinskej Židovskej náboženskej obce Pavlom Franklom v bývalom židovskom starobinci na Hollého ulici, v ktorom Vrba a Wetzler spísali v roku 1944 správu o nemeckom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.
"Čítal som o židovskom boxerovi Victorovi Perezovi. Svetovom šampiónovi, ktorý bol v Auschwitz-Birkenau. Pokúsil sa ujsť, no Nemci ho chytili. Zomrel na pochode smrti. Niekomu pomáhal a pri tom ho zastrelil vojak. Začal som sa viac zaujímať o ľudí, ktorí chceli ujsť. Dostal som sa k Vrbovej knihe v hebrejčine a bol som ňou fascinovaný. To ma inšpirovalo k rovnakej ceste. Hľadal som ľudí, ktorí by sa ku mne pripojili, ale každý bol zaneprázdnený. Preto som sa rozhodol prejsť ju sám," povedal Hikin.
S predsedom žilinskej Židovskej náboženskej obce bol v e-mailovom kontakte už pred cestou. "Trocha som ho odhováral. Pretože ľudia po absolvovaní cesty hovorili o tom, aká je náročná. A ako obdivovali Vrbu a Wetzlera, že to dokázali v zimno - jarných podmienkach. Keď mi tento človek poslal mail, že to chce urobiť sám v rovnakom období ako Vrba a Wetzler, priznám sa, mal som strach, aby sa mu niečo nestalo. Ale on na to veľmi nedbal a podal úžasný výkon," podotkol Frankl.
Hikin by sa na cestu po stopách Vrbu a Wetzlera vydal aj druhýkrát, ale zobral by so sebou ďalších ľudí. "Je to možnosť prežiť históriu holokaustu iným spôsobom. Bolo veľa pokusov o útek, ale ľudia to robili pre seba, aby sa zachránili. Títo dvaja to urobili aj preto, aby informovali a zachránili ľudí v Maďarsku. Lebo vedeli, že Nemci prišli do Maďarska a začnú sa transporty. Tak chceli varovať maďarských židov," pripomenul Hikin.
Po príchode do poľskej Milowky zistil, že Poliaci sú veľmi vnímaví. "Porozprával som im príbeh Vrbu a Wetzlera, ktorý ich veľmi zaujímal. Boli pohostinní, ponúkli mi kávu, sprchu, pohostenie. Daroval som im izraelské zástavy, ktoré som zapichol aj na miestach zastávok Vrbu a Wetzlera. Priateľom vo svete som posielal klipy, ktoré som robil. Fyzicky som bol sám, ale veľa ľudí bolo v duchu so mnou. Pre mňa to bola česť, že som mohol absolvovať túto trasu," uzavrel 35-ročný turistický sprievodca.
Pred 75 rokmi sa slovenským židom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi podarilo utiecť z hermeticky stráženého nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Podporení odbojovým hnutím v tábore chceli svojím svedectvom zabrániť ďalším deportáciám. Po troch týždňoch na úteku, 25. apríla 1944, prišli do Žiliny, kde bola na základe ich výpovedí spísaná detailná, 32-stranová správa o fungovaní a podstate najväčšieho nacistického tábora smrti.
