V nútenej správe sa Martin ocitol po tom, čo ju tam 24. marca 2016 zaviedlo ministerstvo financií. Nútená správa je výsledkom kauzy okolo vybudovania lyžiarskeho strediska na Martinských holiach.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 31. októbra (TASR) - V Martine zrušili v utorok na základe rozhodnutia Ministerstva financií (MF) Slovenskej republiky nútenú správu. Po doplatení dlhu vo výške viac ako šesť miliónov eur pred niekoľkými týždňami to znamená, že v meste sa opäť rozbehnú investičné projekty, podpora kultúry, športu a iných oblastí. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.
Doplnila, že mestu Martin doručili v pondelok (30.10.) rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky o ukončení nútenej správy v utorok. "Po doplatení pohľadávky na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Martine sa tak mestu opäť otvorili možnosti nakladať so svojimi financiami," uviedla Kalmanová.
"Mesto Martin vždy bolo ekonomicky veľmi zdravé a naše percento zadlženia pred nútenou správou predstavovalo 8,7 %, čo je výrazne nižšie ako u iných porovnateľných samospráv. V súvislosti s nútenou správou, v rámci ktorej nám takisto zostávala časť financií na účtoch, to v praxi znamená, že sme okamžite pripravení spustiť investičné projekty a podporu kultúry, športu či iných oblastí," povedal o ukončení nútenej správy primátor Martina Andrej Hrnčiar.
Mesto podľa Kalmanovej počas posledných týždňov úverom vyplatilo dlžnú čiastku majiteľovi pohľadávky, bratislavskej spoločnosti PK Faktoring, s. r. o., ktorá podnikla všetky kroky, aby zbavila exekútora právomoci siahnuť na mestský majetok. "Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo posledným krokom, ktorý mestu umožnil po viac ako roku a pol nakladať so svojimi finančnými prostriedkami aj nad rámec povinností určených zákonom," dodala hovorkyňa mesta Martin.
Nútená správa mesta Martin, ktorú Ministerstvo financií SR zaviedlo v marci 2016, je výsledkom kauzy okolo vybudovania lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Dlhoročná kauza siaha ešte do roku 1995, keď mal Martin vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad v podobe martinského hotela Turiec a chaty Magistrát. K tomu však nedošlo. V roku 2002 štatutárni zástupcovia Lyžiarskeho strediska Martinské hole zažalovali mesto a žiadali zaplatiť 3,42 milióna eur (vyše 103 miliónov korún).
"Počas niekoľkoročného trvania sporu pohľadávka narástla na viac ako 8,6 milióna eur. Po neúspešnom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v prospech mesta Martin, vlastník pohľadávky prostredníctvom exekútora zablokoval takmer všetky mestské účty. Mesto súčasne požiadalo Ministerstvo financií SR v marci 2016 o zavedenie nútenej správy, ktorej predchádzal vládny audit," pripomenula Kalmanová.
Podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar sa nevzdá funkcie primátora mesta Martin, hoci tomu už zrušili nútenú správu. Hrnčiar ešte pred rokom a pol hovoril, že keď sa mesto dostane z nútenej správy, odstúpi. Zmenu rozhodnutia TASR potvrdil Hrnčiar s tým, že hoci teraz neodstúpi, v ďalších komunálnych voľbách už za primátora kandidovať nebude.
Zmenu postoja odôvodňuje tým, že vlani hovoril o odchode z funkcie mysliac si, že mesto sa z nútenej správy dostane v priebehu niekoľkých týždňov. "Z týždňov sa ale stal rok a pol," poznamenal Hrnčiar. Vysvetlil, že ak by teraz odstúpil, Martinčania by museli ísť do doplňovacích volieb, ktoré by boli asi polroka pred riadnymi komunálnymi voľbami. "Teda v priebehu polroka by museli voliť dvakrát, a to by mohlo spôsobiť komplikácie," myslí si. Riadne komunálne voľby budú na budúci rok.
Zdôraznil, že za vedenie mesta neberie plný plat iba minimálnu mzdu a aj tú dáva na podporu projektov a jednotlivcov. Zákon poslancom dovoľuje brať len jeden plný plat a za ostatné funkcie môžu poberať minimálnu mzdu.
Doplnila, že mestu Martin doručili v pondelok (30.10.) rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky o ukončení nútenej správy v utorok. "Po doplatení pohľadávky na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Martine sa tak mestu opäť otvorili možnosti nakladať so svojimi financiami," uviedla Kalmanová.
"Mesto Martin vždy bolo ekonomicky veľmi zdravé a naše percento zadlženia pred nútenou správou predstavovalo 8,7 %, čo je výrazne nižšie ako u iných porovnateľných samospráv. V súvislosti s nútenou správou, v rámci ktorej nám takisto zostávala časť financií na účtoch, to v praxi znamená, že sme okamžite pripravení spustiť investičné projekty a podporu kultúry, športu či iných oblastí," povedal o ukončení nútenej správy primátor Martina Andrej Hrnčiar.
Mesto podľa Kalmanovej počas posledných týždňov úverom vyplatilo dlžnú čiastku majiteľovi pohľadávky, bratislavskej spoločnosti PK Faktoring, s. r. o., ktorá podnikla všetky kroky, aby zbavila exekútora právomoci siahnuť na mestský majetok. "Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo posledným krokom, ktorý mestu umožnil po viac ako roku a pol nakladať so svojimi finančnými prostriedkami aj nad rámec povinností určených zákonom," dodala hovorkyňa mesta Martin.
Nútená správa mesta Martin, ktorú Ministerstvo financií SR zaviedlo v marci 2016, je výsledkom kauzy okolo vybudovania lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Dlhoročná kauza siaha ešte do roku 1995, keď mal Martin vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad v podobe martinského hotela Turiec a chaty Magistrát. K tomu však nedošlo. V roku 2002 štatutárni zástupcovia Lyžiarskeho strediska Martinské hole zažalovali mesto a žiadali zaplatiť 3,42 milióna eur (vyše 103 miliónov korún).
"Počas niekoľkoročného trvania sporu pohľadávka narástla na viac ako 8,6 milióna eur. Po neúspešnom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v prospech mesta Martin, vlastník pohľadávky prostredníctvom exekútora zablokoval takmer všetky mestské účty. Mesto súčasne požiadalo Ministerstvo financií SR v marci 2016 o zavedenie nútenej správy, ktorej predchádzal vládny audit," pripomenula Kalmanová.
A. Hrnčiar sa po zrušení nútenej správy v Martine nevzdá funkcie primátora
Podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar sa nevzdá funkcie primátora mesta Martin, hoci tomu už zrušili nútenú správu. Hrnčiar ešte pred rokom a pol hovoril, že keď sa mesto dostane z nútenej správy, odstúpi. Zmenu rozhodnutia TASR potvrdil Hrnčiar s tým, že hoci teraz neodstúpi, v ďalších komunálnych voľbách už za primátora kandidovať nebude.
Zmenu postoja odôvodňuje tým, že vlani hovoril o odchode z funkcie mysliac si, že mesto sa z nútenej správy dostane v priebehu niekoľkých týždňov. "Z týždňov sa ale stal rok a pol," poznamenal Hrnčiar. Vysvetlil, že ak by teraz odstúpil, Martinčania by museli ísť do doplňovacích volieb, ktoré by boli asi polroka pred riadnymi komunálnymi voľbami. "Teda v priebehu polroka by museli voliť dvakrát, a to by mohlo spôsobiť komplikácie," myslí si. Riadne komunálne voľby budú na budúci rok.
Zdôraznil, že za vedenie mesta neberie plný plat iba minimálnu mzdu a aj tú dáva na podporu projektov a jednotlivcov. Zákon poslancom dovoľuje brať len jeden plný plat a za ostatné funkcie môžu poberať minimálnu mzdu.