Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri tvorbe knihy oslovilo Krajské kultúrne stredisko (KrKS) v Žiline Juraja Jakubíka z Hvozdnice, ktorý sa dlhodobo venuje folklóru, hmotnej a duchovnej kultúre regiónu Bytče.
Autor TASR
Bytča 4. júla (TASR) – Ľudové odievanie v obciach okresu Bytča z prvej polovice 20. storočia mapuje publikácia Aj tí pamätníci už nepamätajú. Popri základných názvoch odevov ponúka trojica autorov aj ich miestne pomenovania a čitatelia sa napríklad dozvedia, čo je to letnica, zápona, podvika či krkuľa.
Pri tvorbe knihy oslovilo Krajské kultúrne stredisko (KrKS) v Žiline Juraja Jakubíka z Hvozdnice, ktorý sa dlhodobo venuje folklóru, hmotnej a duchovnej kultúre regiónu Bytče. "U nás sa napríklad používalo pomenovanie plachetky, to boli veľké šatky. Potom boli podviky, obdĺžnikové šatky staršieho typu, ktoré slúžili na pokrytie hlavy a boli výlučne bielej farby. Pre Predmier a Súľov sú typické veľké trojuholníkové šatky nazývané skoski, ktoré sa nosili na ramenách cez prsia prekrížené a vzadu zaviazané," vysvetlil Jakubík.
Čitatelia sa v publikácii dozvedia aj to, že letnica bola sukňa zošitá živôtikom a bola samostatnou odevnou súčiastkou. "Súčasťou odevu bola napríklad zápona, ktorá pokrývala dolnú časť tela a opásavala sa na sukňu. V oblasti Javorníkov si ženy pod čepiec upravovali vlasy na podložku nazývanú chomút alebo krkuľa. Bežnou obuvou boli napríklad aj nízke papuče habatki. Súkenné nohavice starobylého strihu, ktoré sa vyskytovali v dolinách Javorníkov, mali vždy len jeden rázporok – stašku," popísal Jakubík súčasti ľudových odevov.
Doplnil, že muži nosili napríklad kožuchy s rukávmi alebo bez rukávov nazývané brusľeki. "V prvej polovici 19. storočia boli v regióne rozšírené klobúky, nazývané strecháne. Mali nízke dienko a širokú strechu, mierne zahnutú dohora. Môžeme ich vidieť na najstarších kresbách a obrazoch drotárov," vysvetlil Jakubík.
"Knihu vydalo KrKS v Žiline hlavne preto, lebo ľudové odievanie v oblasti Bytče nie je takmer vôbec zmapované. Aj napriek tomu, že máme množstvo publikácií a materiálov o slovenskom ľudovom odeve z rôznych oblastí, práve táto oblasť nám chýba," podotkla spoluautorka Viktória Svetkovská z KrKS.
Mikroregión Bytče rozdeľujú v publikácii podľa ďalšej spoluautorky Daniely Srnankovej z KrKS na dve podskupiny – oblasť Javorníkov a oblasť Súľovských skál. "Čerpali sme z písomných záznamov o obciach Kolárovice, Hvozdnica, Štiavnik, Petrovice, Súľov - Hradná, Maršová - Rašov, Jablonové, Predmier, Hlboké nad Váhom, Veľké Rovné, Kotešová, Bytča a jej mestské časti Malá Bytča a Hrabové," doplnila.
Pri tvorbe knihy oslovilo Krajské kultúrne stredisko (KrKS) v Žiline Juraja Jakubíka z Hvozdnice, ktorý sa dlhodobo venuje folklóru, hmotnej a duchovnej kultúre regiónu Bytče. "U nás sa napríklad používalo pomenovanie plachetky, to boli veľké šatky. Potom boli podviky, obdĺžnikové šatky staršieho typu, ktoré slúžili na pokrytie hlavy a boli výlučne bielej farby. Pre Predmier a Súľov sú typické veľké trojuholníkové šatky nazývané skoski, ktoré sa nosili na ramenách cez prsia prekrížené a vzadu zaviazané," vysvetlil Jakubík.
Čitatelia sa v publikácii dozvedia aj to, že letnica bola sukňa zošitá živôtikom a bola samostatnou odevnou súčiastkou. "Súčasťou odevu bola napríklad zápona, ktorá pokrývala dolnú časť tela a opásavala sa na sukňu. V oblasti Javorníkov si ženy pod čepiec upravovali vlasy na podložku nazývanú chomút alebo krkuľa. Bežnou obuvou boli napríklad aj nízke papuče habatki. Súkenné nohavice starobylého strihu, ktoré sa vyskytovali v dolinách Javorníkov, mali vždy len jeden rázporok – stašku," popísal Jakubík súčasti ľudových odevov.
Doplnil, že muži nosili napríklad kožuchy s rukávmi alebo bez rukávov nazývané brusľeki. "V prvej polovici 19. storočia boli v regióne rozšírené klobúky, nazývané strecháne. Mali nízke dienko a širokú strechu, mierne zahnutú dohora. Môžeme ich vidieť na najstarších kresbách a obrazoch drotárov," vysvetlil Jakubík.
"Knihu vydalo KrKS v Žiline hlavne preto, lebo ľudové odievanie v oblasti Bytče nie je takmer vôbec zmapované. Aj napriek tomu, že máme množstvo publikácií a materiálov o slovenskom ľudovom odeve z rôznych oblastí, práve táto oblasť nám chýba," podotkla spoluautorka Viktória Svetkovská z KrKS.
Mikroregión Bytče rozdeľujú v publikácii podľa ďalšej spoluautorky Daniely Srnankovej z KrKS na dve podskupiny – oblasť Javorníkov a oblasť Súľovských skál. "Čerpali sme z písomných záznamov o obciach Kolárovice, Hvozdnica, Štiavnik, Petrovice, Súľov - Hradná, Maršová - Rašov, Jablonové, Predmier, Hlboké nad Váhom, Veľké Rovné, Kotešová, Bytča a jej mestské časti Malá Bytča a Hrabové," doplnila.
