Predkovia tiež verili, že aj byliny nájdené v túto moc majú ozdravujúce účinky.
Autor TASR
Nová Bystrica 23. júna (TASR) - Jánske tradície a zvyky pripomenú v nedeľu popoludní spolu s členmi folklórnej skupiny Vrabčiar v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. TASR o tom informovala Miroslava Jančulová z Kysuckého múzea. Podotkla, že medzi najobľúbenejšie svätojánske tradície na Kysuciach patrilo pálenie jánskeho ohňa, tzv. vojany.
"K Svätojánskej noci sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Podľa poverových predstáv sa s prechodovým obdobím letného slnovratu a počiatku leta spájala zvýšená aktivita nadprirodzených síl, stierali sa hranice medzi reálnym a nadprirodzeným svetom," uviedla Jančulová. Verilo sa, že v noci tancujú strigy na krížnych cestách, víly na lesných čistinkách, že kvitnúce rastliny pred východom slnka hovoria ľudskou rečou a povedia, akú chorobu liečia.
Letný slnovrat podľa Jančulovej vnímali ako návrat Slnka a svetla a zároveň poslednú príležitosť na bujarú zábavu pre začiatkom letných prác. "Nechýbali ani povery. Jedna z povier hovorí, že ak muž a žena preskočia jánsky oheň ruka v ruke, do roka sa zoberú. Takisto sa verilo bude mať celý rok šťastie," priblížila.
Predkovia tiež verili, že aj byliny nájdené v túto moc majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch. "Deň, keď Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov," pripomenula Jančulová. Pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.
"K Svätojánskej noci sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Podľa poverových predstáv sa s prechodovým obdobím letného slnovratu a počiatku leta spájala zvýšená aktivita nadprirodzených síl, stierali sa hranice medzi reálnym a nadprirodzeným svetom," uviedla Jančulová. Verilo sa, že v noci tancujú strigy na krížnych cestách, víly na lesných čistinkách, že kvitnúce rastliny pred východom slnka hovoria ľudskou rečou a povedia, akú chorobu liečia.
Letný slnovrat podľa Jančulovej vnímali ako návrat Slnka a svetla a zároveň poslednú príležitosť na bujarú zábavu pre začiatkom letných prác. "Nechýbali ani povery. Jedna z povier hovorí, že ak muž a žena preskočia jánsky oheň ruka v ruke, do roka sa zoberú. Takisto sa verilo bude mať celý rok šťastie," priblížila.
Predkovia tiež verili, že aj byliny nájdené v túto moc majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch. "Deň, keď Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov," pripomenula Jančulová. Pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.