Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria odrôtované kraslice.
Autor TASR
Žilina 22. apríla (TASR) – Výstava "...Veľká noc ide..." prezentuje v Pavilóne drotárstva v areáli Budatínskeho hradu v Žiline takmer 360 zdobených kraslíc od tridsiatky slovenských a českých autorov. Pripravili ju pracovníčky drotárskeho oddelenia Považského múzea (PM) v Žiline Katarína Hallonová a Katarína Kendrová.
Podľa Kendrovej je prevažná časť vajíčok zdobená textilnými technikami. "V najväčšom počte sú zastúpené kraslice zhotovené slučkovým výpletom, vychádzajúcim zo šitej čipky. Na iných remeselníci uplatnili princíp paličkovania či háčkovania. Rovnako zaujímavé sú vajíčka s tradičnými sieťami so štvorcovými či kosoštvorcovými okami, ale aj opletané náročnou košikárskou technikou. Niektorí autori zasa vložili do nezvyčajných drôtených výpletov staré drotárske, ale aj moderné, abstraktné či figurálne prvky," priblížila Kendrová.
Na Slovensku poznáme niekoľko spôsobov výzdoby kraslíc. "Či už je to jednoduché farbenie, voskovanie, leptanie kyselinou, obliepanie slamou a mnoho ďalších. Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria odrôtované kraslice. Sú jedinečným fenoménom Slovenska a súvisia s existenciou drotárskeho remesla, ktoré vzniklo v severozápadnej časti krajiny," vysvetlila marketingová pracovníčka PM Magdaléna Lacková.
Podotkla, že významným medzníkom v rozvoji drotárskej ozdobnej techniky na Slovensku bola výstava kraslíc Petra Musila a jeho žiakov v Budatínskom hrade v roku 1993. "O desať rokov neskôr bolo PM v Žiline dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov ako múzeum s najväčším počtom zozbieraných odrôtovaných kraslíc. Už vtedy ich bolo viac ako 400," dodala Lacková.
Výstava "...Veľká noc ide..." je pre verejnosť otvorená do 12. mája 2019.
Podľa Kendrovej je prevažná časť vajíčok zdobená textilnými technikami. "V najväčšom počte sú zastúpené kraslice zhotovené slučkovým výpletom, vychádzajúcim zo šitej čipky. Na iných remeselníci uplatnili princíp paličkovania či háčkovania. Rovnako zaujímavé sú vajíčka s tradičnými sieťami so štvorcovými či kosoštvorcovými okami, ale aj opletané náročnou košikárskou technikou. Niektorí autori zasa vložili do nezvyčajných drôtených výpletov staré drotárske, ale aj moderné, abstraktné či figurálne prvky," priblížila Kendrová.
Na Slovensku poznáme niekoľko spôsobov výzdoby kraslíc. "Či už je to jednoduché farbenie, voskovanie, leptanie kyselinou, obliepanie slamou a mnoho ďalších. Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria odrôtované kraslice. Sú jedinečným fenoménom Slovenska a súvisia s existenciou drotárskeho remesla, ktoré vzniklo v severozápadnej časti krajiny," vysvetlila marketingová pracovníčka PM Magdaléna Lacková.
Podotkla, že významným medzníkom v rozvoji drotárskej ozdobnej techniky na Slovensku bola výstava kraslíc Petra Musila a jeho žiakov v Budatínskom hrade v roku 1993. "O desať rokov neskôr bolo PM v Žiline dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov ako múzeum s najväčším počtom zozbieraných odrôtovaných kraslíc. Už vtedy ich bolo viac ako 400," dodala Lacková.
Výstava "...Veľká noc ide..." je pre verejnosť otvorená do 12. mája 2019.