Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predsedu občianskeho združenia (OZ) Rozsutec Jozefa Miča je frekvencia ľudí v Tiesňavách veľká.
Autor TASR
Terchová 7. marca (TASR) – Lepšia ako borovička je podľa niektorých Terchovčanov voda z miestnych prameňov v Tiesňavách pred vstupom do Vrátnej doliny.
O pramene sa stará Urbár Terchová – pozemkové spoločenstvo. Podľa jeho predsedu Štefana Muráňa siaha história prameňov do čias budovania cesty v Tiesňavách. "Vtedy sa pramene zachytili. Potom bolo obdobie, že sa neudržiavali, tak sme sa do toho trošku obuli my. Dali sme urobiť aj rozbor vody. Je pitná, lepšia ako borovička," tvrdí s úsmevom Muráň.
Podľa predsedu občianskeho združenia (OZ) Rozsutec Jozefa Miča je frekvencia ľudí v Tiesňavách veľká. "Vidia vodu, ktorá vyviera a napijú sa. Je veľa dobrodruhov, ktorí sa napijú aj bez informácie, či je voda pitná. Nemajú s tým problém. Rozbor vody potvrdil, že je pitná a tá správa sa veľmi rýchlo šíri. Ľudia, ktorí kupujú v supermarketoch neperlivú nesýtenú vodu, si môžu v Tiesňavách nabrať každý deň čerstvú, oveľa zdravšiu," zdôraznil Mičo.
Vodu z prameňov v Tiesňavách využíva aj Terchovčan Marián Ďuratný. "Chodí tu dosť ľudí, najmä v lete. Ja si ju beriem pravidelne, nemám správy, že by bola škodlivá. Používam ju na bežné pitie, lebo chlórovaná voda z vodovodu mi veľmi neladí. Dá sa zobrať aj vo väčšom na varenie, ale na to ju nepoužívam," povedal Ďuratný.
Terchovský urbár sa intenzívne stará asi o osem prameňov. "Kedysi bolo v Terchovej množstvo prameňov, no postupom času sa vytrácajú. Z jediného dôvodu - chýba nám dobytok. Kedysi sa všetko vypáslo, gazdovalo sa, gazdovia čistili studničky. Tým, že sa prestali čistiť a využívať, rozprávam o prameňoch mimo turistických trás, postupne sa zanedbávajú. Pár lokalít je ešte pod Malým Rozsutcom, ktoré sa snažíme udržiavať. Ale pramene už nie sú funkčné v takej miere ako v minulosti," povedal Muráň.
Gazdovia boli kedysi podľa Miča nútení studničky pri prameňoch udržiavať, pretože nemohli kilometre nosiť vodu pre dobytok. "Keď bola zdravá pre dobytok, bola zdravá aj pre ľudí. Nebolo toľko ekologicky škodlivých vecí a asi aj telo bolo odolnejšie. Pamätám sa, že keď sme sa v detstve hrali a behali sme po vonku, nešli sme sa domov napiť čaju alebo minerálky. Napili sme sa v najbližšej studničke. Prameňov bolo neskutočné množstvo," zaspomínal si Mičo.
O pramene sa stará Urbár Terchová – pozemkové spoločenstvo. Podľa jeho predsedu Štefana Muráňa siaha história prameňov do čias budovania cesty v Tiesňavách. "Vtedy sa pramene zachytili. Potom bolo obdobie, že sa neudržiavali, tak sme sa do toho trošku obuli my. Dali sme urobiť aj rozbor vody. Je pitná, lepšia ako borovička," tvrdí s úsmevom Muráň.
Podľa predsedu občianskeho združenia (OZ) Rozsutec Jozefa Miča je frekvencia ľudí v Tiesňavách veľká. "Vidia vodu, ktorá vyviera a napijú sa. Je veľa dobrodruhov, ktorí sa napijú aj bez informácie, či je voda pitná. Nemajú s tým problém. Rozbor vody potvrdil, že je pitná a tá správa sa veľmi rýchlo šíri. Ľudia, ktorí kupujú v supermarketoch neperlivú nesýtenú vodu, si môžu v Tiesňavách nabrať každý deň čerstvú, oveľa zdravšiu," zdôraznil Mičo.
Vodu z prameňov v Tiesňavách využíva aj Terchovčan Marián Ďuratný. "Chodí tu dosť ľudí, najmä v lete. Ja si ju beriem pravidelne, nemám správy, že by bola škodlivá. Používam ju na bežné pitie, lebo chlórovaná voda z vodovodu mi veľmi neladí. Dá sa zobrať aj vo väčšom na varenie, ale na to ju nepoužívam," povedal Ďuratný.
Terchovský urbár sa intenzívne stará asi o osem prameňov. "Kedysi bolo v Terchovej množstvo prameňov, no postupom času sa vytrácajú. Z jediného dôvodu - chýba nám dobytok. Kedysi sa všetko vypáslo, gazdovalo sa, gazdovia čistili studničky. Tým, že sa prestali čistiť a využívať, rozprávam o prameňoch mimo turistických trás, postupne sa zanedbávajú. Pár lokalít je ešte pod Malým Rozsutcom, ktoré sa snažíme udržiavať. Ale pramene už nie sú funkčné v takej miere ako v minulosti," povedal Muráň.
Gazdovia boli kedysi podľa Miča nútení studničky pri prameňoch udržiavať, pretože nemohli kilometre nosiť vodu pre dobytok. "Keď bola zdravá pre dobytok, bola zdravá aj pre ľudí. Nebolo toľko ekologicky škodlivých vecí a asi aj telo bolo odolnejšie. Pamätám sa, že keď sme sa v detstve hrali a behali sme po vonku, nešli sme sa domov napiť čaju alebo minerálky. Napili sme sa v najbližšej studničke. Prameňov bolo neskutočné množstvo," zaspomínal si Mičo.
