Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pamätnú izbu bude prevádzkovať prostredníctvom TIK mesto Žilina, ktoré prispelo aj na úpravu priestorov.
Autor TASR
Žilina 7. augusta (TASR) – Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime a ich príchod do Žiliny pripomína pamätná izba v priestoroch bývalého židovského starobinca na Hollého ulici. Žilinská Židovská náboženská obec ju otvorila v spolupráci s mestom Žilina.
"Znamená to pre mňa mnoho. Pamätnú izbu sme zariadili aj za pomoci Krajského pamiatkového úradu v Žiline tak, aby bola veľmi podobná dobe, keď tu boli Vrba s Wetzlerom. Ľudia sem chodia z celého sveta a dúfam, že budú chodiť. Je pre nás veľkou cťou, že Turistická informačná kancelária (TIK) mesta Žilina tu bude sprevádzať ľudí," povedal predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl.
Pamätnú izbu bude prevádzkovať prostredníctvom TIK mesto Žilina, ktoré prispelo aj na úpravu priestorov. "Projekt bol spolufinancovaný cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Malá Fatra. TIK zabezpečí chod pamätnej izby a propagáciu s cieľom pripomínať predovšetkým mladšej generácii, čo sa dialo v druhej svetovej vojne 130 kilometrov od Žiliny. A o čom práve títo dvaja muži podali správu, keď sa im podarilo utiecť, prísť po dvoch týždňoch do Žiliny a informovať svet," doplnil primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Podotkol, že podľa historikov ide o jeden z najvýznamnejších nevojenských počinov druhej svetovej vojny. "Lebo svet dovtedy nevedel, čo sa deje v Auschwitzi, a práve v Žiline títo dvaja utečenci podali správu. Pevne verím, že táto historická udalosť a pamätná izba prilákajú do Žiliny ďalších turistov, ktorých zaujíma história. A aj takýmto spôsobom naše mesto zviditeľníme. Z historického hľadiska si možno ani neuvedomujeme, aké miesto v Žiline máme," dodal Fiabáne.
Pred 77 rokmi sa slovenským Židom Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi podarilo utiecť z hermeticky stráženého nemeckého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Podporení odbojovým hnutím v tábore chceli svojím svedectvom zabrániť ďalším deportáciám. Po troch týždňoch na úteku 25. apríla 1944 prišli do Žiliny, kde bola na základe ich výpovedí spísaná detailná, 32-stranová správa o fungovaní a podstate najväčšieho nacistického tábora smrti.
"Znamená to pre mňa mnoho. Pamätnú izbu sme zariadili aj za pomoci Krajského pamiatkového úradu v Žiline tak, aby bola veľmi podobná dobe, keď tu boli Vrba s Wetzlerom. Ľudia sem chodia z celého sveta a dúfam, že budú chodiť. Je pre nás veľkou cťou, že Turistická informačná kancelária (TIK) mesta Žilina tu bude sprevádzať ľudí," povedal predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl.
Pamätnú izbu bude prevádzkovať prostredníctvom TIK mesto Žilina, ktoré prispelo aj na úpravu priestorov. "Projekt bol spolufinancovaný cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Malá Fatra. TIK zabezpečí chod pamätnej izby a propagáciu s cieľom pripomínať predovšetkým mladšej generácii, čo sa dialo v druhej svetovej vojne 130 kilometrov od Žiliny. A o čom práve títo dvaja muži podali správu, keď sa im podarilo utiecť, prísť po dvoch týždňoch do Žiliny a informovať svet," doplnil primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Podotkol, že podľa historikov ide o jeden z najvýznamnejších nevojenských počinov druhej svetovej vojny. "Lebo svet dovtedy nevedel, čo sa deje v Auschwitzi, a práve v Žiline títo dvaja utečenci podali správu. Pevne verím, že táto historická udalosť a pamätná izba prilákajú do Žiliny ďalších turistov, ktorých zaujíma história. A aj takýmto spôsobom naše mesto zviditeľníme. Z historického hľadiska si možno ani neuvedomujeme, aké miesto v Žiline máme," dodal Fiabáne.
Pred 77 rokmi sa slovenským Židom Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi podarilo utiecť z hermeticky stráženého nemeckého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Podporení odbojovým hnutím v tábore chceli svojím svedectvom zabrániť ďalším deportáciám. Po troch týždňoch na úteku 25. apríla 1944 prišli do Žiliny, kde bola na základe ich výpovedí spísaná detailná, 32-stranová správa o fungovaní a podstate najväčšieho nacistického tábora smrti.
