Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa riaditeľa KKS v Žiline Petra Ničíka nepodriaďuje žilinský rodák Lajda svoju tvorbu módnym trendom v umení.
Autor TASR
,aktualizované Žilina 8. januára (TASR) – Krajinomaľba je názov výstavy akademického maliara Stana Lajdu, ktorú v utorok sprístupnilo žilinské Krajské kultúrne stredisko (KKS) v Makovického dome v Žiline pri príležitosti jeho blížiacich sa šesťdesiatych narodenín. Prezentuje osem desiatok krajinomalieb z okolia Modry, Terchovej i viacerých zahraničných ciest.
"Sú to obrázky z plenérov, na ktoré chodievam so zverencami z Klubu neprofesionálnych výtvarníkov KKS v Žiline alebo študentmi. Väčšinou sú to krajinky, vytvorené v posledných rokoch rôznymi technikami – pastelom, temperou, akrylom, perovkou. Krajinomaľba ma priťahuje už od študentských čias, keď som chodieval vlakom zo Žiliny do Bratislavy a pozoroval krajinu, ako sa menila počas ročných období," povedal Lajda.
Podľa riaditeľa KKS v Žiline Petra Ničíka nepodriaďuje žilinský rodák Lajda svoju tvorbu módnym trendom v umení. "Ide intuitívne svojou cestou. Riadi sa na nej vlastným citom a skúsenosťami. Jeho výtvarné zameranie je širokospektrálne. Neodmysliteľnou súčasťou Lajdovej tvorby je krajinomaľba. Zo začiatku krajinársku tvorbu zameriaval viac na maľbu mestských zátiší. Inšpiráciu často hľadal v starých, čiernobielych fotografiách už zborených štvrtí, zákutí a uličiek starej Prahy, Olomouca alebo bratislavského Podhradia. Na desiatkach obrazov zobrazil aj rodnú Žilinu, jej premeny a krásu okolia," uviedol Ničík.
"Obľúbil si plenéry s priateľmi a študentmi, viaceré krajinomaľby vznikli aj počas zahraničných ciest. Napríklad z okolia Kasselu, Moskvy, pobrežia Jadranu, Florencie, Zakopaného, Krakova či Jihlavy. Prevahu však tvorí najmä zobrazenie krás slovenskej prírody a rapídne ubúdajúcich objektov ľudovej architektúry," podotkol riaditeľ KKS.
Výstava Stana Lajdu Krajinomaľba potrvá do 28. januára 2019. V priestoroch Makovického domu v Žiline je prístupná verejnosti v pracovných dňoch o 8. do 16. hodiny a po dohode so zamestnancami KKS aj v inom čase.
"Sú to obrázky z plenérov, na ktoré chodievam so zverencami z Klubu neprofesionálnych výtvarníkov KKS v Žiline alebo študentmi. Väčšinou sú to krajinky, vytvorené v posledných rokoch rôznymi technikami – pastelom, temperou, akrylom, perovkou. Krajinomaľba ma priťahuje už od študentských čias, keď som chodieval vlakom zo Žiliny do Bratislavy a pozoroval krajinu, ako sa menila počas ročných období," povedal Lajda.
Podľa riaditeľa KKS v Žiline Petra Ničíka nepodriaďuje žilinský rodák Lajda svoju tvorbu módnym trendom v umení. "Ide intuitívne svojou cestou. Riadi sa na nej vlastným citom a skúsenosťami. Jeho výtvarné zameranie je širokospektrálne. Neodmysliteľnou súčasťou Lajdovej tvorby je krajinomaľba. Zo začiatku krajinársku tvorbu zameriaval viac na maľbu mestských zátiší. Inšpiráciu často hľadal v starých, čiernobielych fotografiách už zborených štvrtí, zákutí a uličiek starej Prahy, Olomouca alebo bratislavského Podhradia. Na desiatkach obrazov zobrazil aj rodnú Žilinu, jej premeny a krásu okolia," uviedol Ničík.
"Obľúbil si plenéry s priateľmi a študentmi, viaceré krajinomaľby vznikli aj počas zahraničných ciest. Napríklad z okolia Kasselu, Moskvy, pobrežia Jadranu, Florencie, Zakopaného, Krakova či Jihlavy. Prevahu však tvorí najmä zobrazenie krás slovenskej prírody a rapídne ubúdajúcich objektov ľudovej architektúry," podotkol riaditeľ KKS.
Výstava Stana Lajdu Krajinomaľba potrvá do 28. januára 2019. V priestoroch Makovického domu v Žiline je prístupná verejnosti v pracovných dňoch o 8. do 16. hodiny a po dohode so zamestnancami KKS aj v inom čase.
