Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavu pripravili pri príležitosti 130. výročia Benkovho narodenia.
Autor TASR
Terchová 4. augusta (TASR) – Vyše päť desiatok diel a predmetov zo Slovenského národného múzea - Múzea Martina Benku v Martine prezentuje výstava "Vrchy a ľudia. Terchovské inšpirácie v tvorbe Martina Benku", ktorú v sobotu sprístupnili v Terchovskej galérii umenia v rámci 56. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.
Podľa kurátorky Moniky Válekovej pripravili výstavu pri príležitosti 130. výročia Benkovho narodenia. "Je zameraná na jeho vzťah k Terchovej a k celej terchovskej doline. Bol naozaj veľmi vnímavým človekom. Všímal si krajinu, ale zameriaval sa aj na skúmanie ľudovej kultúry. Nechal sa napríklad odfotografovať v terchovskom ľudovom odeve a túto fotografiu si môžu pozrieť návštevníci výstavy. Terchovská krajina na Benku veľmi silno zapôsobila a ponúkla mu množstvo inšpirácii. Dá sa povedať, že mu priniesla najvýznamnejšie ocenenie - striebornú medailu na svetovej výstave v Paríži v roku 1937, ktorú získal práve za obraz Krajina z Terchovej," povedala Váleková.
"Štúdie k tomuto obrazu tvoril v auguste 1936 a potom v tichu a súkromí svojho ateliéru z inšpirácií a záznamov v teréne vytvoril veľmi moderný obraz. Moderným maliarskym rukopisom zachytil terchovskú krajinu, ale zároveň je tam aj veľa etnografických detailov. Je tam cítiť spätosť človeka s krajinou, ktorá ho živila, a ktorý ju svojou prácou pretváral. A to bola aj ústredná téma tvorby Martina Benku," podotkla kurátorka výstavy.
Doplnila, že na Benku silno zapôsobil i hudobný potenciál Terchovej, pretože sa od trinástich rokov učil hrať na husle. "Túto záľubu rozvíjal po celý svoj život. V každom ateliéri vždy mal po ruke sláčikové kvarteto a pre priateľov organizoval koncerty. Okrem toho i sám konštruoval husle, čo je možno ďalšia spätosť s ľudovou výrobou nástrojov v Terchovej," uviedla Váleková.
Šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj pripomenul, že Benka celý život vyznával jánošíkovskú legendu. "Na základe jeho výskumu sa podarilo lokalizovať rodný dom Juraja Jánošíka. V roku 1935 podnikol veľmi seriózny archeologický výskum. Prešiel všetky dostupné archívy na Slovensku, v Rakúsku aj v Maďarsku. A na základe výskumov, ktorým venoval skoro poldruha roka, prišiel do osady Jánošovia a lokalizoval miesto, na ktorom stála rodná chalupa Juraja Jánošíka," dodal Cabadaj.
Podľa kurátorky Moniky Válekovej pripravili výstavu pri príležitosti 130. výročia Benkovho narodenia. "Je zameraná na jeho vzťah k Terchovej a k celej terchovskej doline. Bol naozaj veľmi vnímavým človekom. Všímal si krajinu, ale zameriaval sa aj na skúmanie ľudovej kultúry. Nechal sa napríklad odfotografovať v terchovskom ľudovom odeve a túto fotografiu si môžu pozrieť návštevníci výstavy. Terchovská krajina na Benku veľmi silno zapôsobila a ponúkla mu množstvo inšpirácii. Dá sa povedať, že mu priniesla najvýznamnejšie ocenenie - striebornú medailu na svetovej výstave v Paríži v roku 1937, ktorú získal práve za obraz Krajina z Terchovej," povedala Váleková.
"Štúdie k tomuto obrazu tvoril v auguste 1936 a potom v tichu a súkromí svojho ateliéru z inšpirácií a záznamov v teréne vytvoril veľmi moderný obraz. Moderným maliarskym rukopisom zachytil terchovskú krajinu, ale zároveň je tam aj veľa etnografických detailov. Je tam cítiť spätosť človeka s krajinou, ktorá ho živila, a ktorý ju svojou prácou pretváral. A to bola aj ústredná téma tvorby Martina Benku," podotkla kurátorka výstavy.
Doplnila, že na Benku silno zapôsobil i hudobný potenciál Terchovej, pretože sa od trinástich rokov učil hrať na husle. "Túto záľubu rozvíjal po celý svoj život. V každom ateliéri vždy mal po ruke sláčikové kvarteto a pre priateľov organizoval koncerty. Okrem toho i sám konštruoval husle, čo je možno ďalšia spätosť s ľudovou výrobou nástrojov v Terchovej," uviedla Váleková.
Šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj pripomenul, že Benka celý život vyznával jánošíkovskú legendu. "Na základe jeho výskumu sa podarilo lokalizovať rodný dom Juraja Jánošíka. V roku 1935 podnikol veľmi seriózny archeologický výskum. Prešiel všetky dostupné archívy na Slovensku, v Rakúsku aj v Maďarsku. A na základe výskumov, ktorým venoval skoro poldruha roka, prišiel do osady Jánošovia a lokalizoval miesto, na ktorom stála rodná chalupa Juraja Jánošíka," dodal Cabadaj.
