Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žaby sa pripravovali len na hody sv. Juraja, ktorému je zasvätený aj miestny drevený kostol, postavený okolo roku 1615.
Autor TASR
Žilina 4. decembra (TASR) – Na žabacích stehienkach si počas hodov svätého Juraja oddávna pochutnávajú obyvatelia žilinskej mestskej časti Trnové, preto dostali prezývku žabiari.
Podľa veliteľa miestnych dobrovoľných hasičov a zároveň veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru mesta Žilina Romana Huliaka sa na túto prezývku neurážajú, pretože aj obyvatelia okolitých obcí majú rôzne prezývky. "Žabacie stehienka na hody v Trnovom si pamätám odmalička. Žaby sme chodili chytať už ako malí chlapci. V potoku ich bolo málo, väčšinou sme ich chytali v močiaroch okolo Trnového. Pred Jurajom vyšli po zime a starí rodičia povedali, že po Jurajovi už sú to bosorky a nemôžu sa jesť," zaspomínal si Huliak.
Žaby sa pripravovali len na hody sv. Juraja, ktorému je zasvätený aj miestny drevený kostol, postavený okolo roku 1615. "Ale pripravovali sa len stehienka zo skokana zeleného a skokana hnedého. Nosili sme ich domov a väčšinou sa robili v trojobale alebo s praženicou," doplnil Huliak.
Tradíciu zachovávajú niektorí obyvatelia Trnového aj v súčasnosti, no stehienka už kupujú vo veľkoobchode. "Chytanie žiab ustalo na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Zintenzívnila sa ochrana prírody a aj žiab ubudlo," vysvetlil veliteľ miestnych hasičov.
V Trnovom, ktoré sa pričlenilo k mestu Žilina takmer pred polstoročím, žije približne 2600 obyvateľov. "Stále medzi nimi kolujú rôzne historky. Jedna z nich tvrdí, že keď sa Francúzi v časoch Napoleona vracali porazení a vyhladovaní z Ruska, zastavili sa v Trnovom a veľmi si na žabacích stehienkach pochutili. Podľa ďalšej historky je žaba schovaná aj za trnkou, ktorá je v erbe Trnového spolu s miestnym dreveným kostolíkom," uzavrel s úsmevom Huliak.
Podľa veliteľa miestnych dobrovoľných hasičov a zároveň veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru mesta Žilina Romana Huliaka sa na túto prezývku neurážajú, pretože aj obyvatelia okolitých obcí majú rôzne prezývky. "Žabacie stehienka na hody v Trnovom si pamätám odmalička. Žaby sme chodili chytať už ako malí chlapci. V potoku ich bolo málo, väčšinou sme ich chytali v močiaroch okolo Trnového. Pred Jurajom vyšli po zime a starí rodičia povedali, že po Jurajovi už sú to bosorky a nemôžu sa jesť," zaspomínal si Huliak.
Žaby sa pripravovali len na hody sv. Juraja, ktorému je zasvätený aj miestny drevený kostol, postavený okolo roku 1615. "Ale pripravovali sa len stehienka zo skokana zeleného a skokana hnedého. Nosili sme ich domov a väčšinou sa robili v trojobale alebo s praženicou," doplnil Huliak.
Tradíciu zachovávajú niektorí obyvatelia Trnového aj v súčasnosti, no stehienka už kupujú vo veľkoobchode. "Chytanie žiab ustalo na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Zintenzívnila sa ochrana prírody a aj žiab ubudlo," vysvetlil veliteľ miestnych hasičov.
V Trnovom, ktoré sa pričlenilo k mestu Žilina takmer pred polstoročím, žije približne 2600 obyvateľov. "Stále medzi nimi kolujú rôzne historky. Jedna z nich tvrdí, že keď sa Francúzi v časoch Napoleona vracali porazení a vyhladovaní z Ruska, zastavili sa v Trnovom a veľmi si na žabacích stehienkach pochutili. Podľa ďalšej historky je žaba schovaná aj za trnkou, ktorá je v erbe Trnového spolu s miestnym dreveným kostolíkom," uzavrel s úsmevom Huliak.
