Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žilina: Bývalí PTP-áci si pripomenuli 70. výročie vzniku pracovných táborov
Autor TASR
Žilina 3. septembra (TASR) - Pietnou spomienkou pri centrálnom pamätníku Vojenských táborov nútených prác – pomocných technických práporov (VTNP - PTP) si vo štvrtok v parku Na studničkách v Žiline pripomenuli 70. výročie vzniku PTP.
Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera je na centrálnom pamätníku zoznam táborov PTP v bývalom Československu. "Prešli nimi mnohí muži zo Slovenska i Česka. Situácia v súvislosti s novým koronavírusom viacerým nedovolila prísť. Ale tí, ktorí tu boli, reprezentovali neprítomných i tých, ktorí sa nedožili dnešného dňa. V tomto roku je 70. výročie viacerých významných udalostí – perzekúcií občanov komunistickým režimom. Pri týchto príležitostiach sme odovzdali pamätné listy viacerým bývalým príslušníkom PTP aj ich rodinným príslušníkom," povedal Sandtner.
"Ja som žil po prepustení z PTP v takzvanom vnútornom exile. Médiá ovládané režimom som ignoroval. Bližšie osobné kontakty so súdruhmi som nenadväzoval. S rodinou sme navštevovali miesta ako Štefánikova mohyla na Bradle. V júli 1985 sme boli na národnej púti na Velehrade, ktorá už bola otvorenou manifestáciou proti režimu. Pri tejto pietnej spomienke vzdávame úctu druhom, ktorí trpeli spolu s nami, ale slobody sa už nedožili. A tiež si pripomíname nutnosť osobnej voľby demokratických hodnôt," prihovoril sa účastníkom pietnej spomienky bývalý príslušník PTP Jaroslav Václavek.
KPVS má v súčasnosti podľa jeho predsedu 1745 členov. "Z toho je zhruba 135 bývalých politických väzňov a 135 bývalých príslušníkov PTP. Ale ten stav sa stále mení, pretože všetci majú okolo 90 rokov. Väčšinu tvoria rodinní príslušníci – manželky a deti," doplnil Sandtner.
Pripomenul, že PTP existovali v rokoch 1950 - 1954. "Ako takzvaní politicky nespoľahliví do nich narukovali predovšetkým synovia roľníkov a živnostníkov, kňazi, bohoslovci a rehoľníci, prepustení politickí väzni a ich synovia, študenti, vylúčení zo štúdia a mnohí iní. Počas výkonu základnej vojenskej služby v PTP nedostali do ruky zbraň, ale museli vykonávať nútené práce v baniach, stavebníctve, lomoch, lesoch a podobne. Po prepustení boli bývalí príslušníci PTP naďalej ľuďmi druhej kategórie, nemohli si nájsť primerané zamestnanie a dokončiť štúdiá a často aj ich synovia a dcéry," dodal predseda KPVS.
Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera je na centrálnom pamätníku zoznam táborov PTP v bývalom Československu. "Prešli nimi mnohí muži zo Slovenska i Česka. Situácia v súvislosti s novým koronavírusom viacerým nedovolila prísť. Ale tí, ktorí tu boli, reprezentovali neprítomných i tých, ktorí sa nedožili dnešného dňa. V tomto roku je 70. výročie viacerých významných udalostí – perzekúcií občanov komunistickým režimom. Pri týchto príležitostiach sme odovzdali pamätné listy viacerým bývalým príslušníkom PTP aj ich rodinným príslušníkom," povedal Sandtner.
"Ja som žil po prepustení z PTP v takzvanom vnútornom exile. Médiá ovládané režimom som ignoroval. Bližšie osobné kontakty so súdruhmi som nenadväzoval. S rodinou sme navštevovali miesta ako Štefánikova mohyla na Bradle. V júli 1985 sme boli na národnej púti na Velehrade, ktorá už bola otvorenou manifestáciou proti režimu. Pri tejto pietnej spomienke vzdávame úctu druhom, ktorí trpeli spolu s nami, ale slobody sa už nedožili. A tiež si pripomíname nutnosť osobnej voľby demokratických hodnôt," prihovoril sa účastníkom pietnej spomienky bývalý príslušník PTP Jaroslav Václavek.
KPVS má v súčasnosti podľa jeho predsedu 1745 členov. "Z toho je zhruba 135 bývalých politických väzňov a 135 bývalých príslušníkov PTP. Ale ten stav sa stále mení, pretože všetci majú okolo 90 rokov. Väčšinu tvoria rodinní príslušníci – manželky a deti," doplnil Sandtner.
Pripomenul, že PTP existovali v rokoch 1950 - 1954. "Ako takzvaní politicky nespoľahliví do nich narukovali predovšetkým synovia roľníkov a živnostníkov, kňazi, bohoslovci a rehoľníci, prepustení politickí väzni a ich synovia, študenti, vylúčení zo štúdia a mnohí iní. Počas výkonu základnej vojenskej služby v PTP nedostali do ruky zbraň, ale museli vykonávať nútené práce v baniach, stavebníctve, lomoch, lesoch a podobne. Po prepustení boli bývalí príslušníci PTP naďalej ľuďmi druhej kategórie, nemohli si nájsť primerané zamestnanie a dokončiť štúdiá a často aj ich synovia a dcéry," dodal predseda KPVS.
