Žilina 20. mája (TASR) – Mestskú organizáciu (MsO) Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) v Žiline bude v najbližšom štvorročnom volebnom období viesť nový predseda. Doterajšieho predsedu Tibora Petruša vo funkcii vystriedal 64-ročný Juraj Staško.

Staško bol s výnimkou posledných štyroch rokov dlhoročným členom Výboru MsO SRZ Žilina, vykonával aj funkciu podpredsedu, je tiež zástupcom Žilinského kraja v najvyššom slovenskom rybárskom orgáne – Rade SRZ.

V žilinskej rybárskej organizácii, ktorá je s viac ako 3200 členmi treťou najväčšou na Slovensku, došlo k zmene na poste predsedu. Aký dopad to bude mať na činnosť organizácie?

Myslím si, že nejaké podstatné zmeny to neprinesie, pretože my si ctíme kontinuitu v našej organizácii, ktorá ma 90-ročnú históriu. Prípadné zmeny sa nebudú týkať výkonu rybárskeho práva, skôr budú zamerané na ochranu biotopov a ochranných vstupov do našich rybárskych revírov.

Nebude vaša absencia v minulom štvorročnom volebnom období v najvyššom riadiacom orgáne žilinskej rybárskej organizácie hendikepom?

Možno to, že som nebol vo Výbore MsO SRZ, bude skôr na prospech veci. Ako člen celoslovenskej Rady SRZ som získal makropohľad na celkovú situáciu v rybárskom hnutí. Myslím si, že vo vnútri organizácie nie je potrebné robiť nejaké radikálne zmeny napríklad v zarybňovaní. Máme skúsených rybárskych hospodárov, ktorí robia svoju prácu dobre. Musíme skôr reagovať na aktuálne zmeny, ktoré sa dotýkajú našich revírov.

Zmenami myslíte masívnu výstavbu líniových stavieb v okolí Žiliny?

Výstavba diaľnice i železnice sa už priblížila k našim kaprovým revírom a budeme na to musieť reagovať. Najväčším problémom žilinského rybárstva je momentálne nepriaznivá kombinácia klimatických zmien a obmedzovania plôch našich revírov budovaním infraštruktúry. Riešenie vidím vo vykupovaní pôdy vedľa rybníkov a rozširovaním ich výmery.

Ako chcete reagovať na nepriaznivý dopad klimatických zmien, najmä na katastrofálny nedostatok vody v riečkach a potokoch počas leta?

Týka sa to lososovitých revírov, najmä na riečkach Rajčianka a Varínka, ktoré sú našimi nosnými pstruhovými revírmi. Na odchovných potokoch – vlásočniciach budeme musieť vybudovať kaskády a vytvoriť také podmienky, aby v nich nejaká voda bola.

Dosiahnutím výnimky na odstrel kormorána pred niekoľkými rokmi sa aspoň čiastočne, i keď podľa rybárov ešte stále nedostatočne, znížil predačný tlak na rybárske revíry. V posledných rokoch sa však objavil pre ryby ešte nebezpečnejší predátor – vydra.

Je to celoslovenský problém a my nie sme výnimkou. Na väčších tokoch nepociťujeme predačný tlak vydry až tak intenzívne, horšie je to na menších pstruhových revíroch. S poklesom vodnatosti potokov strácajú ryby prirodzené úkryty. Po konzultácii s odborníkmi budeme musieť zmeniť systém zarybňovania. Kŕmiť predátorov pstruhom dúhovým nie je šťastné riešenie. Budeme sa snažiť dominantnejšie podporovať prirodzené druhy rýb – lipňa tymianového a pstruha potočného. Je to však dlhodobejší proces, nerobím si ilúzie o tom, že by sme sa za nejaký krátky čas vrátili do zlatej éry pstruhových potokov zo 70. rokov minulého storočia.

Aprílová mestská konferencia MsO SRZ Žilina nepriniesla len zmenu na poste predsedu.

Zmenil sa počet členov Výboru MsO SRZ, z desiatich členov základného výboru klesol na osem a tých dopĺňa päť predsedov obvodných organizácií. Výbor tak nemá 15, ale iba 13 členov.

Do nového výboru sa prekvapujúco nedostal bývalý predseda Tibor Petruš. Nebudú jeho skúsenosti žilinskému rybárskemu hnutiu chýbať?

Mrzí ma, že sa Tibor nedostal do výboru, pretože je to skúsený funkcionár najmä na poli športového rybolovu. Je uznávaný rozhodca rybárskych súťaží, veľmi dobre zorganizoval majstrovstvá sveta klubov, ktoré boli v Žiline. Rozhodne s ním chceme spolupracovať aj naďalej. Od nás funkcionári neodchádzajú v zlom, vážime si každého, kto pre organizáciu niečo urobil.

V akých revíroch si môžu členovia MsO SRZ Žilina momentálne uplatňovať rybárske právo?

Nosnými revírmi sú kaprové rybníky Košiare - medzi obcou Šuja a mestom Rajec, potom je to vodná nádrž Strážov, cez ktorý prechádza diaľnica D3. Po štvorročnej pauze, keď bol revír uzavretý pre výstavbu diaľnice, sme ho tento rok otvorili. Ďalšími kaprovými revírmi sú rybník Brodno, Divinka a zaplavený lom Nezbud. Tri revíry vytvára rieka Váh. Za náš kráľovský revír považujeme lipňový úsek na Váhu. Je to posledný treťohorný meander na Váhu, ktorý nie je porušený žiadnou priečnou stavbou. Mohutne ho zarybňujeme pôvodnými druhmi rýb – lipňom, pstruhom potočným a hlavátkou. Zatiaľ ho, chvalabohu, nemusíme zarybňovať podustvou a mrenou. Tie sú tam v dostatočnom množstve. Ako som už spomenul, nosnými pstruhovými revírmi sú riečky Rajčianka a Varínka. Máme aj niekoľko ďalších menších odchovných potokov.