Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O využití sociálnych sietí pri rekonštrukcii synagógy to pre TASR povedal riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Marek Adamov, ktorý je jedným z iniciátorov rekonštrukcie.
Autor TASR
Žilina 1. apríla (TASR) – Rekonštrukciu žilinskej Novej synagógy svetoznámeho architekta Petra Behrensa robia ako príbeh, v ktorom je aj komunikácia spôsobom práce. Veľa ľudí im pomohlo práve vďaka tomu, že od začiatku komunikovali aj prostredníctvom sociálnych sietí. O využití sociálnych sietí pri rekonštrukcii synagógy to pre TASR povedal riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Marek Adamov, ktorý je jedným z iniciátorov rekonštrukcie.
"Sociálne siete majú výhodu, že sú to krátke dennodenné aktuality z toho, čo sa deje. Ľudia to mohli sledovať. Projekt je verejný od začiatku, každý vidí, čo sa stalo. Nie je to prostredníctvom štatistík alebo vyúčtovaní, čo samozrejme musíme robiť tiež, ale to je tá formálna vec. To, čo je omnoho dôležitejšie pre fanúšikov, podporovateľov, sponzorov, je vidieť reálnu robotu na stavbe alebo na akciách, ktoré sme urobili," podotkol Adamov.
Zdôraznil, že sociálne siete sú na to úplne ideálne. "Môžeme tam dávať, čokoľvek chceme, ale môžu tam prispievať aj ľudia. Pridáva tam stavbár, ktorý práve niečo dokončil. Umelec, ktorý tam vystúpil. Niekto, kto sa tam zastavil. Je to v podstate paralelná aktivita k celému projektu. Väčšinou sa podobné veci robia tak, že dlho je ticho. Je tam lešenie, zakryté plachtami a potom sa to zrazu zo dňa na deň otvára. My sme takýmto spôsobom pootvorení už päť rokov. A dennodenne tam ľudia môžu nakuknúť. Vďaka sociálnej sieti vidia, ako postupujeme," dodal riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
Sociálnu sieť považuje v niečom za ideálny kanál, vďaka ktorému vidia aj reakciu na druhej strane. "Nielen v podobe verejnej zbierky, ale aj v podobe lajkov alebo krátkych vyjadrení. Cítime, že nám ľudia držia palce. A v deň, keď budeme naozaj otvárať, už to bude možno viac ako 5000 ľudí, ktorí synagógu videli, zažili, sledovali, podporovali. Komunita, ktorá aj vďaka sociálnej sieti vznikla okolo tohto projektu, je možno to najdôležitejšie pre jeho budúcnosť. Nielen pre súčasnosť," doplnil Adamov.
"Tento projekt v podstate nie je len o tom, že by sme žiadali financie a naťahovali ruku k štátu, aby podporil rekonštrukciu. Ale dnes je ten príbeh výsledkom toho, že sa do neho zapojilo veľa lokálnych malých firiem a viac ako 2000 individuálnych darcov. A určite v tom má prsty aj sociálna sieť. Pretože sa nám veľakrát stalo, že keď niečo potrebujeme, tak behom pár hodín sa nám ľudia ozvú, keď to zavesíme na sociálne siete," povedal projektový manažér kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Róbert Blaško.
Dôležité je podľa neho aj to, že sieť podporovateľov a fanúšikov je globálna a tým pádom si ukladajú synagógu do cestovnej mapy. "Keď pôjdem na Slovensko alebo, keď pôjdem do Žiliny, tak sa musím zastaviť v tej synagóge, lebo už dva roky sledujem, ako sa to tam vyvíja. A chcem to vidieť aj na vlastné oči. Čiže, ja si nemyslím ani, že by to nejako odlákavalo reálnych ľudí z reálneho stretnutia. Práve naopak, aj tá sociálna sieť ich motivuje sa potom prísť pozrieť na miesto činu," uzavrel riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
"Sociálne siete majú výhodu, že sú to krátke dennodenné aktuality z toho, čo sa deje. Ľudia to mohli sledovať. Projekt je verejný od začiatku, každý vidí, čo sa stalo. Nie je to prostredníctvom štatistík alebo vyúčtovaní, čo samozrejme musíme robiť tiež, ale to je tá formálna vec. To, čo je omnoho dôležitejšie pre fanúšikov, podporovateľov, sponzorov, je vidieť reálnu robotu na stavbe alebo na akciách, ktoré sme urobili," podotkol Adamov.
Zdôraznil, že sociálne siete sú na to úplne ideálne. "Môžeme tam dávať, čokoľvek chceme, ale môžu tam prispievať aj ľudia. Pridáva tam stavbár, ktorý práve niečo dokončil. Umelec, ktorý tam vystúpil. Niekto, kto sa tam zastavil. Je to v podstate paralelná aktivita k celému projektu. Väčšinou sa podobné veci robia tak, že dlho je ticho. Je tam lešenie, zakryté plachtami a potom sa to zrazu zo dňa na deň otvára. My sme takýmto spôsobom pootvorení už päť rokov. A dennodenne tam ľudia môžu nakuknúť. Vďaka sociálnej sieti vidia, ako postupujeme," dodal riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
Sociálnu sieť považuje v niečom za ideálny kanál, vďaka ktorému vidia aj reakciu na druhej strane. "Nielen v podobe verejnej zbierky, ale aj v podobe lajkov alebo krátkych vyjadrení. Cítime, že nám ľudia držia palce. A v deň, keď budeme naozaj otvárať, už to bude možno viac ako 5000 ľudí, ktorí synagógu videli, zažili, sledovali, podporovali. Komunita, ktorá aj vďaka sociálnej sieti vznikla okolo tohto projektu, je možno to najdôležitejšie pre jeho budúcnosť. Nielen pre súčasnosť," doplnil Adamov.
"Tento projekt v podstate nie je len o tom, že by sme žiadali financie a naťahovali ruku k štátu, aby podporil rekonštrukciu. Ale dnes je ten príbeh výsledkom toho, že sa do neho zapojilo veľa lokálnych malých firiem a viac ako 2000 individuálnych darcov. A určite v tom má prsty aj sociálna sieť. Pretože sa nám veľakrát stalo, že keď niečo potrebujeme, tak behom pár hodín sa nám ľudia ozvú, keď to zavesíme na sociálne siete," povedal projektový manažér kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Róbert Blaško.
Dôležité je podľa neho aj to, že sieť podporovateľov a fanúšikov je globálna a tým pádom si ukladajú synagógu do cestovnej mapy. "Keď pôjdem na Slovensko alebo, keď pôjdem do Žiliny, tak sa musím zastaviť v tej synagóge, lebo už dva roky sledujem, ako sa to tam vyvíja. A chcem to vidieť aj na vlastné oči. Čiže, ja si nemyslím ani, že by to nejako odlákavalo reálnych ľudí z reálneho stretnutia. Práve naopak, aj tá sociálna sieť ich motivuje sa potom prísť pozrieť na miesto činu," uzavrel riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
