Na koordinačnom stredisku pracuje na každej zmene 13 operátorov, počas mimoriadnych udalostí ich počet stúpne až na 18.
Autor TASR
Žilina 14. februára (TASR) – Pracovníkom žilinského koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (IZS) slúžia od stredy zmodernizované priestory. Po takmer polročnej rekonštrukcii interiéru na Ulici Janka Kráľa za 130.000 eur majú operátori tiesňových liniek komfortnejšie pracovné podmienky.
Podľa vedúceho koordinačného strediska Miroslava Bobčíka spočívala rekonštrukcia vo vyriešení hlukových pomerov operačného strediska so súčasným zachovaním možnosti komunikácie medzi jednotlivými zložkami. Pomocou hliníkových stien vytvorili v interiéri tri samostatné moduly, hlukové pomery rozbili akustickou úpravou stien.
„Na slovenské pomery sme na tom z hľadiska priestorového usporiadania momentálne jedno z najlepších stredísk. Na Slovensku sú problémy s priestormi, ak nie sú vyhovujúce, dochádza k dezintegrácii strediska. To, že tu doteraz neboli vyriešené hlukové pomery a že tu bolo veľké množstvo operátorov, spôsobovalo problémy. Stalo sa napríklad, že operátorka záchrannej zdravotnej služby pre hluk zle počula volajúceho a sanitku vyslala na iné miesto. Muselo sa to korigovať počas zásahu," skonštatoval Bobčík.
Na koordinačnom stredisku pracuje podľa neho na každej zmene 13 operátorov, počas mimoriadnych udalostí ich počet stúpne až na 18. Počas 24 hodín príjmu operátori okolo 400 volaní, z nich 75 percent je objektívnych, ostatné sú buď omyly alebo zneužívanie linky.
Podľa prednostu Okresného úradu v Žiline Michala Lavríka je žilinské koordinačné stredisko vzorom v rámci Slovenska, najmä pokiaľ ide o komunikáciu medzi operátormi záchranných zložiek. „Čo sa vybavenia týka, vzorom je tiesňová linka v Ostrave, ktorá je na úplne inej úrovni, je to však aj o úplne iných peniazoch, rádovo niekoľko miliónov eur," doplnil Lavrík.
Podľa vedúceho koordinačného strediska Miroslava Bobčíka spočívala rekonštrukcia vo vyriešení hlukových pomerov operačného strediska so súčasným zachovaním možnosti komunikácie medzi jednotlivými zložkami. Pomocou hliníkových stien vytvorili v interiéri tri samostatné moduly, hlukové pomery rozbili akustickou úpravou stien.
„Na slovenské pomery sme na tom z hľadiska priestorového usporiadania momentálne jedno z najlepších stredísk. Na Slovensku sú problémy s priestormi, ak nie sú vyhovujúce, dochádza k dezintegrácii strediska. To, že tu doteraz neboli vyriešené hlukové pomery a že tu bolo veľké množstvo operátorov, spôsobovalo problémy. Stalo sa napríklad, že operátorka záchrannej zdravotnej služby pre hluk zle počula volajúceho a sanitku vyslala na iné miesto. Muselo sa to korigovať počas zásahu," skonštatoval Bobčík.
Na koordinačnom stredisku pracuje podľa neho na každej zmene 13 operátorov, počas mimoriadnych udalostí ich počet stúpne až na 18. Počas 24 hodín príjmu operátori okolo 400 volaní, z nich 75 percent je objektívnych, ostatné sú buď omyly alebo zneužívanie linky.
Podľa prednostu Okresného úradu v Žiline Michala Lavríka je žilinské koordinačné stredisko vzorom v rámci Slovenska, najmä pokiaľ ide o komunikáciu medzi operátormi záchranných zložiek. „Čo sa vybavenia týka, vzorom je tiesňová linka v Ostrave, ktorá je na úplne inej úrovni, je to však aj o úplne iných peniazoch, rádovo niekoľko miliónov eur," doplnil Lavrík.