Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nitriansky sídelný kanonik Celestín Mikunda zomrel 30. decembra 2015 vo veku 92 rokov.
Autor TASR
Žilina 2. januára (TASR) – Stovky veriacich sa dnes v rímskokatolíckom kostole svätého Imricha v Žiline - Bytčici rozlúčili s nitrianskym sídelným kanonikom Celestínom Mikundom, ktorý zomrel 30. decembra 2015 vo veku 92 rokov.
Po odchode na penziu žil v Lietavskej Lúčke pri Žiline. "Poznal som ho od vzniku Žilinskej diecézy a naozaj môžem povedať, že to bol Kristov služobník. Prvýkrát som sa s ním stretol na sídlisku Solinky, kde sme na Kvetnú nedeľu spovedali tri hodiny v kuse. Vtedy už chodil o barlách. Videl som ho, ako spovedá a ako šíri okolo seba radosť. Ďakujem Pánu Bohu, že mu doprial tie roky. Lebo napriek hendikepu konal službu s takým nadšením, že pre mnohých kňazov bol povzbudením," povedal žilinský diecézny biskup Tomáš Galis.
Od roku 1999 až do 2008 bol Celestín Mikunda pomocným duchovným vo farnosti na žilinskom sídlisku Solinky. "Bol ako otec, ktorý mal veľké srdce pre tých, ktorí k nemu prichádzali. Vždy mi hovoril, že keď večer líha, žehná na jednu stranu na Lietavu, na druhú stranu na Solinky a na Bytčicu. A vždy posledné Zdravas je za Solinky. Pre mňa bol veľkým vzorom kňazstva a mal som vždy radosť, keď som ho mohol stretnúť. Preto som sa o neho aj do poslednej chvíle zaujímal a mal som vždy radosť, že som mu mohol nejakým spôsobom poslúžiť. Lebo pre farnosť Solinky robil veľmi veľkú službu," doplnil správca farnosti Solinky Ján Hudec.
Vo farnosti Bytčica slúžil podľa jej správcu Michala Kopeckého Celestín Mikunda posledných 16 rokov napriek vysokému veku veľmi obetavo. "Kňazský, ľudský, kresťanský vzor človeka - pastiera. Takto ho poznali všetci od biskupov až po kaplánov a považovali ho za takého otca. Môžeme ho zaradiť medzi kňazov - patriarchov. A aj pri vyprevádzaní do večnosti sme v nádeji, že odchádza človek, ktorý bol a bude svetlom," dodal Kopecký.
Celestín Mikunda sa narodil 29. septembra 1923 v Porúbke v okrese Žilina. Za kňaza ho vysvätili 12. júna 1949. Jeho telesné pozostatky uložili na cintoríne v Lietavskej Lúčke – Ilovom.
Po odchode na penziu žil v Lietavskej Lúčke pri Žiline. "Poznal som ho od vzniku Žilinskej diecézy a naozaj môžem povedať, že to bol Kristov služobník. Prvýkrát som sa s ním stretol na sídlisku Solinky, kde sme na Kvetnú nedeľu spovedali tri hodiny v kuse. Vtedy už chodil o barlách. Videl som ho, ako spovedá a ako šíri okolo seba radosť. Ďakujem Pánu Bohu, že mu doprial tie roky. Lebo napriek hendikepu konal službu s takým nadšením, že pre mnohých kňazov bol povzbudením," povedal žilinský diecézny biskup Tomáš Galis.
Od roku 1999 až do 2008 bol Celestín Mikunda pomocným duchovným vo farnosti na žilinskom sídlisku Solinky. "Bol ako otec, ktorý mal veľké srdce pre tých, ktorí k nemu prichádzali. Vždy mi hovoril, že keď večer líha, žehná na jednu stranu na Lietavu, na druhú stranu na Solinky a na Bytčicu. A vždy posledné Zdravas je za Solinky. Pre mňa bol veľkým vzorom kňazstva a mal som vždy radosť, keď som ho mohol stretnúť. Preto som sa o neho aj do poslednej chvíle zaujímal a mal som vždy radosť, že som mu mohol nejakým spôsobom poslúžiť. Lebo pre farnosť Solinky robil veľmi veľkú službu," doplnil správca farnosti Solinky Ján Hudec.
Vo farnosti Bytčica slúžil podľa jej správcu Michala Kopeckého Celestín Mikunda posledných 16 rokov napriek vysokému veku veľmi obetavo. "Kňazský, ľudský, kresťanský vzor človeka - pastiera. Takto ho poznali všetci od biskupov až po kaplánov a považovali ho za takého otca. Môžeme ho zaradiť medzi kňazov - patriarchov. A aj pri vyprevádzaní do večnosti sme v nádeji, že odchádza človek, ktorý bol a bude svetlom," dodal Kopecký.
Celestín Mikunda sa narodil 29. septembra 1923 v Porúbke v okrese Žilina. Za kňaza ho vysvätili 12. júna 1949. Jeho telesné pozostatky uložili na cintoríne v Lietavskej Lúčke – Ilovom.
