Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žilinská radnica zaplatí tento rok za jednu tonu odpadu sumu 18 eur. Podstatným ukazovateľom pri určovaní tohto poplatku je práve dosiahnutá miera vytriedenia.
Autor TASR
Žilina 13. marca (TASR) - Žilinčania vlani vyprodukovali 42.015 ton komunálneho odpadu. Približne 41,5 percenta sa pritom podarilo vyseparovať. Oproti roku 2021 je úroveň vytriedenia nižšia, v porovnaní s ostatnými krajskými mestami patrí Žilina v separovaní k priemeru. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Žilinská radnica zaplatí tento rok za jednu tonu odpadu sumu 18 eur. Podstatným ukazovateľom pri určovaní tohto poplatku je práve dosiahnutá miera vytriedenia. Čím je vyššie percento vytriedenia odpadov, tým je poplatok za uloženie odpadu na skládke nižší. "Znamená to teda, že čím viac vytriedime, tým menej zaplatíme za zneškodnenie odpadu. Treba však dodať, že úroveň separácie odpadu je za rok 2022 v našom meste nižšia, ako bola v roku 2021, čo ovplyvnil najmä výpadok PET fliaš, ktorý súvisí so zavedením zálohového systému. Týmto nám vypadli z odpadov plasty, tie sa po novom nepokladajú za odpad, ale vnímajú sa ako tovar," vysvetlil primátor Peter Fiabáne.
Celkovo vyprodukovali obyvatelia Žiliny podľa neho viac ako 42.000 ton odpadu, pričom takmer polovicu tvoril zmesový komunálny odpad. Spomedzi vyseparovaných zložiek dominujú plasty, železo a oceľ, sklo a kuchynský odpad. Za uloženie odpadu na skládku zaplatí samospráva viac ako 756.000 eur.
Žilinčania si podľa primátora zvykli separovať, aktívne sa zapájajú aj do triedenia zeleného odpadu zo záhrad, kuchynského odpadu a správajú sa tak zodpovedne k svojmu okoliu a prírode. "Dlhodobo a systematicky sa snažíme realizovať viaceré aktivity v rámci odpadového hospodárstva a triedenia odpadu, aby sme našich obyvateľov motivovali a uľahčovali im separovanie," skonštatoval Fiabáne.
Do domácností radnica podľa neho rozdávala nádoby na biologicky rozložiteľný odpad, pravidelne tiež rozmiestňuje veľkokapacitné kontajnery do všetkých mestských častí a zabezpečuje prevádzku dvoch zberných dvorov na Jánošíkovej ulici a Považskom Chlmci. Občania môžu na zberné dvory bezplatne odovzdať objemný odpad, pričom na jednu osobu je povolených najviac 0,5 tony odpadu.
Žilinská radnica zaplatí tento rok za jednu tonu odpadu sumu 18 eur. Podstatným ukazovateľom pri určovaní tohto poplatku je práve dosiahnutá miera vytriedenia. Čím je vyššie percento vytriedenia odpadov, tým je poplatok za uloženie odpadu na skládke nižší. "Znamená to teda, že čím viac vytriedime, tým menej zaplatíme za zneškodnenie odpadu. Treba však dodať, že úroveň separácie odpadu je za rok 2022 v našom meste nižšia, ako bola v roku 2021, čo ovplyvnil najmä výpadok PET fliaš, ktorý súvisí so zavedením zálohového systému. Týmto nám vypadli z odpadov plasty, tie sa po novom nepokladajú za odpad, ale vnímajú sa ako tovar," vysvetlil primátor Peter Fiabáne.
Celkovo vyprodukovali obyvatelia Žiliny podľa neho viac ako 42.000 ton odpadu, pričom takmer polovicu tvoril zmesový komunálny odpad. Spomedzi vyseparovaných zložiek dominujú plasty, železo a oceľ, sklo a kuchynský odpad. Za uloženie odpadu na skládku zaplatí samospráva viac ako 756.000 eur.
Žilinčania si podľa primátora zvykli separovať, aktívne sa zapájajú aj do triedenia zeleného odpadu zo záhrad, kuchynského odpadu a správajú sa tak zodpovedne k svojmu okoliu a prírode. "Dlhodobo a systematicky sa snažíme realizovať viaceré aktivity v rámci odpadového hospodárstva a triedenia odpadu, aby sme našich obyvateľov motivovali a uľahčovali im separovanie," skonštatoval Fiabáne.
Do domácností radnica podľa neho rozdávala nádoby na biologicky rozložiteľný odpad, pravidelne tiež rozmiestňuje veľkokapacitné kontajnery do všetkých mestských častí a zabezpečuje prevádzku dvoch zberných dvorov na Jánošíkovej ulici a Považskom Chlmci. Občania môžu na zberné dvory bezplatne odovzdať objemný odpad, pričom na jednu osobu je povolených najviac 0,5 tony odpadu.
