Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdia to geológovia.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) – Masívne zosuvy vo Vrátnej doline zo začiatku minulého týždňa neboli dôsledkom činnosti človeka. Uviedol to dnes vedúci oddelenia inžinierskej geológie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) Pavel Liščák.
„Toto je vis maior – vyššia moc,“ konštatoval Ličšák. Ten bol vedúcim tímu piatich geológov, ktorí tento týždeň preskúmali oblasť. Medializované informácie, že zosuvom napomohli výruby lesa, geológ odmietol. „Drvivá väčšina javov vznikla v hôľnej časti, kde les nikdy nebol,“ vysvetlil.
Predstavitelia ústavu informovali, že turistické centrum bolo svedkom geologického javu, ktorý nie je typickým zosuvom. Ten zvyčaje postupuje niekoľko centimetrov za deň. Do Vrátnej doliny však 21. júla v dôsledku mimoriadnych zrážok z hlavného hrebeňa Malej Fatry tiekli hlinito-kamenité prúdy, ktoré postupovali rýchlosťou až 40 kilometrov za hodinu.
Ličšák ozrejmil, že oblasť ústav predtým nemonitoroval. Hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie pohoria, ako Alpy alebo Himaláje, boli doteraz na Slovensku evidované vo Vysokých a Západných Tatrách na celkovej rozlohe 10 kilometrov štvorcových. „Chceme urobiť letecký prieskum, aby sme veľmi presne zaznamenali rozsah škôd aj kubatúry materiálov, ktoré sa zosunuli,“ uviedol.
Geológovia informovali, že podobná udalosť sa vo Vrátnej doline na tomto mieste odohrala už viackrát. K takémuto poznaniu prispel práve aktuálny prieskum. Pri zosuve v roku 1948, ktorý bol dosiaľ považovaný za povodeň, zahynulo až 10 ľudí. K hlinito-kamenitému toku došlo aj v roku 1959, vtedy ho však geológovia nepreskúmali. Systematický výskum zosuvov sa na území Slovenska začal až o rok neskôr.
Prúdy hliny a kamenia napáchali vo Vrátnej doline značné škody. Poškodili údolnú stanicu kabínkovej lanovky, ďalšie budovy, cesty a úplne zničených bolo niekoľko desiatok áut. Predstavitelia ŠGÚDŠ dnes prezentovali spôsob, ako do budúcna takýmto škodám predchádzať. V alpských krajinách inštalujú v ohrozených oblastiach pružné oceľové siete.
„Majú veľkú kapacitu a dokážu zadržať až 100.000 kubíkov horniny. Je na kompetentných, aby zvážili, či nie je vhodné ich nainštalovať,“ uviedol Ličšák. Riaditeľ ústavu Branislav Žec však poznamenal, že Slovensko nie sú Alpy a riziko zopakovania takýchto udalostí je u nás podstatne nižšie. To je podľa neho aj dôvod, že sa u nás k takémuto opatreniu ešte nepristúpilo.
„Tu sa zišlo niekoľko extrémnych faktorov,“ ozrejmil Žec s tým, že okrem geologicky vhodných podmienok na hrebeni Malej Fatry, dostatočného sklonu svahov, ktorý musí byť minimálne 20 až 25 percent, Vrátnu dolinu minulý týždeň zasiahli aj extrémne zrážky.
„Prírodný proces vo Vrátnej veľmi ovplyvnil pocity ľudí na Slovensku. Treba však povedať, že zosuvy si nevyberajú región a ak nastanú extrémne podmienky, tak dôjde k procesu, ktorý sme pozorovali," doplnil riaditeľ ŠGÚDŠ.
„Toto je vis maior – vyššia moc,“ konštatoval Ličšák. Ten bol vedúcim tímu piatich geológov, ktorí tento týždeň preskúmali oblasť. Medializované informácie, že zosuvom napomohli výruby lesa, geológ odmietol. „Drvivá väčšina javov vznikla v hôľnej časti, kde les nikdy nebol,“ vysvetlil.
Predstavitelia ústavu informovali, že turistické centrum bolo svedkom geologického javu, ktorý nie je typickým zosuvom. Ten zvyčaje postupuje niekoľko centimetrov za deň. Do Vrátnej doliny však 21. júla v dôsledku mimoriadnych zrážok z hlavného hrebeňa Malej Fatry tiekli hlinito-kamenité prúdy, ktoré postupovali rýchlosťou až 40 kilometrov za hodinu.
Ličšák ozrejmil, že oblasť ústav predtým nemonitoroval. Hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie pohoria, ako Alpy alebo Himaláje, boli doteraz na Slovensku evidované vo Vysokých a Západných Tatrách na celkovej rozlohe 10 kilometrov štvorcových. „Chceme urobiť letecký prieskum, aby sme veľmi presne zaznamenali rozsah škôd aj kubatúry materiálov, ktoré sa zosunuli,“ uviedol.
Geológovia informovali, že podobná udalosť sa vo Vrátnej doline na tomto mieste odohrala už viackrát. K takémuto poznaniu prispel práve aktuálny prieskum. Pri zosuve v roku 1948, ktorý bol dosiaľ považovaný za povodeň, zahynulo až 10 ľudí. K hlinito-kamenitému toku došlo aj v roku 1959, vtedy ho však geológovia nepreskúmali. Systematický výskum zosuvov sa na území Slovenska začal až o rok neskôr.
Prúdy hliny a kamenia napáchali vo Vrátnej doline značné škody. Poškodili údolnú stanicu kabínkovej lanovky, ďalšie budovy, cesty a úplne zničených bolo niekoľko desiatok áut. Predstavitelia ŠGÚDŠ dnes prezentovali spôsob, ako do budúcna takýmto škodám predchádzať. V alpských krajinách inštalujú v ohrozených oblastiach pružné oceľové siete.
„Majú veľkú kapacitu a dokážu zadržať až 100.000 kubíkov horniny. Je na kompetentných, aby zvážili, či nie je vhodné ich nainštalovať,“ uviedol Ličšák. Riaditeľ ústavu Branislav Žec však poznamenal, že Slovensko nie sú Alpy a riziko zopakovania takýchto udalostí je u nás podstatne nižšie. To je podľa neho aj dôvod, že sa u nás k takémuto opatreniu ešte nepristúpilo.
„Tu sa zišlo niekoľko extrémnych faktorov,“ ozrejmil Žec s tým, že okrem geologicky vhodných podmienok na hrebeni Malej Fatry, dostatočného sklonu svahov, ktorý musí byť minimálne 20 až 25 percent, Vrátnu dolinu minulý týždeň zasiahli aj extrémne zrážky.
„Prírodný proces vo Vrátnej veľmi ovplyvnil pocity ľudí na Slovensku. Treba však povedať, že zosuvy si nevyberajú región a ak nastanú extrémne podmienky, tak dôjde k procesu, ktorý sme pozorovali," doplnil riaditeľ ŠGÚDŠ.
