Hochfilzen 20. februára (TASR) - Hochfilzen so 49. svetovým šampionátom slovenskej biatlonovej výprave spravodlivo nadelil viaceré umiestenia, za ktoré sa nemusí hanbiť. V celkovej bilancii úspešnosti bol najviac štedrý k Nemke Laure Dahlmeierovej s piatimi titulmi a jedným striebrom, a to je zbierka, ktorá nemá obdobu. Len raz pocítila, ako chutí prehra, po druhom mieste v šprinte.

Bol to šampionát Dahlmeierovej a celého tímu Nemecka, najúspešnejšej krajiny so zbierkou siedmich zlatých a jedného striebra. Ďalšie štyri krajiny sa ozdobili už len po jednom zlate, na ktorom sa podpísali uznávané osobnosti. Nepochybne k nim patrila Češka Gabriela Koukalová, Francúz Martin Fourcade a Američan Lowell Bailey, ktorý len potvrdzoval fakt, že aj menej známe osobnosti so skromnejšou kariérou môžu vyskočiť na najvyšší piedestál.

Hochfilzen vyzdvihol popularitu biatlonu aj vďaka slnečnému počasiu, diváckej kulise, dramatickým súbojom a opäť len potvrdil oprávnenosť jedného z najvďačnejších a najsledovanejších zimných odvetví. Aj keď šampionát začal trochu rozpačito zásluhou dopingových podozrení podporených rôznymi gestami, a zbytočným sa nevyhli ani samotní biatlonisti, pokračoval a vyvrcholil tým najlepším spôsobom. Strhujúca sila biatlonu spočívala v diváckej jednoduchosti, pretože každý si vedel zrátať, priamo v dejisku, alebo pri televíznej obrazovke, čo sa stane, keď niekto netrafí terč, alebo akou drámou vyvrcholí vo vyrovnaných pretekoch záverečný finiš.

Vlani patrili MS v Holmenkollene Martinovi Fourcademu so štyrmi zlatými, jeho krajanke Dorin-Habertovej s tromi a jednoznačne ich podfarbila francúzska nadvláda. Hochfilzen si zasa podmanila nemecká. Bilancia Dahlmeierovej s piatimi by sa dala porovnať s Nórkou Liv Grete Poiréeovou, keď vybojovala v Oberhofe 2004 štyri, no vtedy ešte neboli súčasťou programu MS mix štafety. Medzi mužmi sa utvoril väčší tlak a aj taký fenomén, za akého sa považuje M. Fourcade, sa musel uspokojiť len s jednou zlatou medailou. Každé zo štyroch individuálnych vystúpení malo iného víťaza, až taká bola konkurencia vyrovnaná.

Slovenská výprava odchádzala do Hochfilzenu potichu a nenápadne, aby príliš nevzbudzovala pozornosť. Nemala oporné body vo výsledkoch v tejto sezóne, chorobou i malým dieťaťom sa zaoberala Anastasia Kuzminová, ktorá sa považovala za jedinú schopnú konkurovať najlepším. Po šampionáte sa tisnú do úst na margo celkového vystúpenia vzletnejšie výrazy. Aj keď dieru do sveta Slovensko neurobilo, svoju malú vojnu vyhralo. Tri umiestenia v top desiatke s 8. priečkou Kuzminovej v šprinte, v ženských štafetách, 10-te Paulíny Fialkovej v mass pretekoch mali dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby sa nad slovenským biatlonom nezalamovali ruky. V každej jednej disciplíne sa našli svetlé momenty a pozoruhodnejšie výkony. Trochu mrzel len jeden fakt, že v pretekoch s hromadným štartom nemali slovenskí muži zastúpenie, vyčítať im túto absenciu by však bolo vzhľadom na nenápadné účinkovanie v seriáli Svetového pohára nezmyselné.

Obaja tréneri reprezentácie ani raz nezažili nejaké veľké sklamanie a ak aj bola väčšina výsledkov menej výrazná, vždy ich prekrylo aspoň jedno solídne umiestenie. Anna Murínová aj preto mohla skonštatovať: "Celý tento šampionát nám vyšiel, môžeme mať vztýčenú hlavu, aj chlapci, aj dievčatá. Nemáme sa za čo hanbiť, dúfam, že sme potešili našich fanúšikov peknými umiesteniami a zážitkami. Celkove nám tento pobyt v Hochfilzene vyšiel a myslím si, že sme nesklamali."

Milan Gašperčík s rýchlym výpočtom bonusových výsledkov umiestnil slovenský biatlon presne tam, kam momentálne patrí: "Už 12-ta mix štafeta nebola zlá, nasledovalo 16. miesto Tomáša Hasillu v šprinte, 24. Martina Otčenáša v stíhačke a 29. Maťa Kazára vo vytrvalostných pretekoch, navyše 12-ta mužská štafeta určite nesklamala, a to sú lepšie výsledky ako pred rokom. Vždy môžete skončiť lepšie, no boli šampionáty, keď sme boli na tom oveľa horšie. Čiže som spokojný, je to realita nášho biatlonu, určite tento bude patriť k tým lepším, čo sme zažili."