Osrblie 28. februára (TASR) - Na juniorských majstrovstvách sveta sa Národné biatlonové centrum v Osrblí vyznamenalo vďaka nadšencom. Verejnosť vnímala hlavne fakt, že trate boli perfektne upravené a že sa zožala veľká porcia chvály od účastníkov z 36 krajín. Riaditeľ centra Benjamín Leitner však zápasil s prízrakmi, ktoré Osrblie neustále sprevádzajú a bránia dobudovať areál do vytúženej podoby.

V Osrblí vystrájalo počasie a presne odhalilo jeho slabiny. "Bol to veľký problém, neverili sme, že tu bude tri dni pršať a že v noci zažijeme ozajstnú búrku ako v lete," spomenul hororové chvíle Benjamín Leitner. "Museli sme zmeniť všetko, čo sme mali zaužívané, narýchlo podovážať trebárs aj štrk, palety pre trénerov. Myslím si však, že na niečo to bolo dobré, vzhľadom na juniorské majstrovstvá sveta v roku 2019. Na ne sa musíme pripraviť tak, aby nás nič neprekvapilo, ani mimoriadne udalosti."

Osrblie vo februári spočiatku pripomínalo zimný raj. "Vnímali sme ho pred šampionátom v plnej kráse," popísal náhle premeny Leitner. "Bolo ideálne počasie, polmetra prírodného snehu, ktorý sa však roztopil počas štyroch dní. Ak by sme nevyrobili dostatok umelého, tak by sme dávno skončili. Technického snehu sme síce vyrobili na 3000 m dlhý úsek, no keby nastala situácia, že ho treba rozviesť, nemáme ako, a to je ďalší problém, na trate sa tatrovkami nedostaneme. Máme teda nad čím rozmýšľať, nemôžeme predsa neustále robiť s lopatami a čakanmi, takéto niečo pri súčasných technológiách neprichádza do úvahy. Som zvedavý, ako zareaguje ministerstvo školstva a vláda. Otázka znie, čo ideme robiť s Osrblím, lebo takto pokračovať nemôžeme."

V Osrblí sa na začiatku februára pred IBU Cupom zháňal narýchlo funkčný ratrak. "My sme mali dva, jeden na úpravu cesty a plôch, je starší a hodil sa nám na takúto prácu," vysvetlil Leitner. "Druhý nám roztláčal haldy umelého snehu a nevydržala hydraulika. Museli sme zohnať iný a podarilo sa nám trate perfektne zrovnať. Výsledok bol úžasný, nikde som lepšie trate nevidel, ani na olympiáde. Ratrak nám vyhladil šesťmetrovú rovinu a bolo radosť na to pozerať."

Osrblie volá podľa Leitnera o pomoc, a to je druhá strana mince. "Som zvedavý, či nám niekto pomôže. Ja som povedal, ak takto budeme pokračovať, poďme rovno zrušiť MSJ 2019. Takto predsa nemôžeme robiť, s 20 lopatami a dvoma čakanmi, to nepripadá do úvahy. Voziť sneh, ťahať skútre, sane za sebou s dvoma ľuďmi, to sa nám každý smeje."

Osrblie si zachránilo renomé, podľa Leitnera podal štáb organizátorov nadľudský výkon. "Teraz sme vyrobili, rozviezli, techniku pripravili, IBU pohár bol prekrásny. Pred MSJ nás vyskúšalo oteplenie a ukázalo, akú techniku treba zohnať, bez toho robiť nemôžeme. Počas búrky som si pomyslel na rok 1993, keď sme mali organizovať európsky šampionát. V Osrblí bolo 85 cm snehu a za štyri a pol dňa úplne zmizol. Teraz sme mali šťastie, že sme umelý sneh pred sezónou vyviezli 500 tatrovkami a ešte ho máme v zásobe na tri a pol kilometra. Znovu však opakujem, keby sme ho mali teraz porozvážať, nemáme čím, nemôžemm ho predsa ťahať na sánkach, musíme sa predsa konečne zmodernizovať."

Leitner z Osrblia už raz odišiel. "Pred 11 rokmi a mrzí ma, že čo bolo dobré sa rozobralo a predalo. Keby som sa nebol vrátil, myslím si, že aj nová administratívna budova by bola len skelet. Má to však určitú hranicu, takto to ďalej jednoducho nejde. Svet je už niekde inde a my sa nemôžeme spoliehať na to, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi. Potrebujeme dokončiť presscentrum, namiesto kontajnerov postaviť ďalšiu budovu pre rozhodcov, na tých nikto nemyslel. Kto toto projektoval, neviem. Som presvedčený, že v Osrblí by sme mohli privítať aj preteky Svetového pohára, no len vtedy, ak dorobíme to, čo treba. Toto centrum má výhodnú polohu a ak dokončíme všetko okolo zasnežovania a budeme mať k dispozícii techniku, nemám obavy. Aj veľký hangár si žiada premenu, nič špeciálne, len to, čo majú k dispozícii známe areály vo svete."

Osrblie vďaka nadšencom prežilo ďalšiu skúšku a Leitner ocenil ich úsilie. "Od rána do večera pracovali. A čo sa mňa týka, len tak ľahko sa nevzdám, ak budeme mať finančné prostriedky na dobudovanie areálu, zostanem, ak nie, blázna zo seba robiť nebudem. Zlatú medailu cti od IBU, ktorou ocenila môj život zasvätený biatlonu, považujem za veľkú poctu, v moldavskom Kišiňove som sedel pri slávnostnom večere medzi najväčšími osobnosťami. Naplno som si uvedomil, kde svetový biatlon smeruje a poviem vám, bol som dojatý."