Oberhofen am Thunersee 2. februára (TASR) - Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS) oslávil v piatok 2. februára sto rokov od svojho založenia. Prvá medzinárodná organizácia združujúca nadšencov lyžiarskych športov síce vznikla už v roku 1910, no FIS až o 14 neskôr počas premiérových zimných olympijských hier v Chamonix a pri jej zrode boli aj zástupcovi Československa.

História organizovaného lyžiarskeho športu sa začala písať na prelome 19. a 20. storočia, keď vznikali prvé klubové federácie a národné asociácie v Nórsku, Rakúsku, Nemecku, Švédsku, Fínsku, Česku, Veľkej Británii či Taliansku a USA. Následne sa začali organizovať aj prvé medzinárodné súťaže v bežeckom a zjazdovom lyžovaní. To si vyžadovalo štandardné pravidlá pre medzinárodné súťažné lyžovanie a tak sa uskutočnil prvý Medzinárodný lyžiarsky kongres. Jeho desať účastníckych krajín založilo 18. februára 1910 v Osle predchodcu FIS - Medzinárodnú lyžiarsku komisiu (CIS).

Prvý medzinárodne platný súbor pravidiel schválili o rok neskôr na druhom kongrese. V roku 1913 sa počet členov komisie zvýšil na sedem a sedeli v ňom dvaja Nóri, dvaja Švédi, Švajčiar, Nemec a Rakúšan.

O jedenásť rokov neskôr sa zrodila Medzinárodná lyžiarska federácia. Stalo sa tak počas Medzinárodného týždňa zimných športov v Chamonix, podujatia, ktoré neskôr uznali za prvé zimné olympijské hry. Zúčastnilo sa na ňom 36 delegátov zo 14 krajín (Veľká Británia, Rakúsko, Československo, Fínsko, Francúzsko, Juhoslávia, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, USA, Švajčiarsko, Švédsko, Maďarsko a Taliansko), ktorí sa rozhodli založiť novú organizáciu. FIS pôvodne zastrešovala len severské lyžovanie a o rok neskôr zorganizovala prvé MS v tomto odvetví v Janských Lázňach. Vo februári 1930 pribudli do portfólia aj disciplíny alpského lyžovania (zjazd, slalom a alpská kombinácia) a o rok neskôr sa uskutočnili aj prvé MS vo švajčiarskom Mürrene. V roku 1938 pribudli aj lety na lyžiach.

FIS je ako svetový riadiaci orgán zodpovedná za olympijské disciplíny v alpskom lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, freestyle lyžovaní a snoubordningu. Od roku 2022 zastrešuje aj paradisciplíny týchto športov. V súčasnosti má takmer 140 členov z radov národných lyžiarskych asociácií a sídli vo švajčiarskom mestečku Oberhofen am Thunersee.

"Pred storočím sa zrodila FIS a na celom svete odštartovala cestu rastu zimných športov. A aké to bolo storočie - vrcholy, pády, vzrušenie, emócie, neskutočná odvaha a neuveriteľná dráma! Je to storočie, ktoré podnietilo vášeň pre zimné športy naprieč kontinentmi. Storočie, ktoré inšpirovalo stovky miliónov ľudí po celkom svete, aby vyrazili na svahy. Storočie, na ktoré môžeme byť všetci hrdí - federácie a fanúšikovia, športovci a organizátori, sponzori a partneri," napísala oficiálna stránka organizácie.

Zaujímavosťou je, že FIS mala počas svojej storočnej histórie iba päť prezidentov. Ako prvý ju viedol v rokoch 1924 až 1934 Švéd Ivar Holmquist, na jeho miesto nastúpil nórsky funkcionár Nicolai Ramm Östgaard, ktorý vydržal vo funkcii do roku 1951. V rovnakom roku prevzal "žezlo" Marc Hodler. Bývalý švajčiarsky lyžiar, ktorého kariéru zastavilo zranenie, pôsobil ako prezident FIS rekordných 47 rokov a rezignoval až v roku 1998. Nasledujúcich 23 rokov viedol strešnú organizáciu jeho krajan Gian-Franco Kasper, ktorého pred dvoma rokmi vystriedal Brit Johan Eliasch.