Bratislava 16. februára (TASR) - Pred tridsiatimi piatimi rokmi, 16. februára 1984, vybojoval slovenský krasokorčuliar Jozef Sabovčík na ZOH v Sarajeve bronzovú medailu. Bol to pre Československo štvrtý a súčasne predposledný cenný olympijský kov v krasokorčuľovaní. Zbierku zatiaľ uzatvára bronzový muž z Albertville z roku 1992 Petr Barna.

Päťdesiatpäťročný dvojnásobný majster Európy žije v súčasnosti v americkom Utahu, no napriek tomu na diaľku pomáha s tréningom českej ženskej jednotke, Eliške Březinovej. "Sú to samozrejme krásne spomienky. Niektoré veci si pamätám veľmi dobre, ako keby to bolo včera. Čas niektoré veci prikrášľuje, a keď sa stretnem s niektorými ďalšími pretekármi, je to veľmi milé. Teraz naposledy na majstrovstvách Európy v Minsku sme si krásne pospomínali s Brianom Orserom, ktorý v Sarajeve skončil predo mnou. Je to obrovské šťastie, keď sa zo súperov stanú po čase kamaráti a zostanú nimi aj po dlhých rokoch," citovala bratislavského rodáka tlačová správa SPR Media. Zlato v Sarajeve získal Američan Scott Hamilton. "Rok predtým som bol na majstrovstvách sveta až piaty. Nemal som na olympiáde papierovo medailové ambície. Cieľom aj z vtedajšieho strediska vrcholového športu bolo piate miesto. Umiestnením na stupňoch víťazov som prekvapil mnoho súperov, odborníkov a hlavne sám seba. Napríklad som nikdy predtým neporazil Nemca Norberta Schramma, to sa mi podarilo až v Sarajeve."

Sabovčík po Sarajeve dvakrát vybojoval titul majstra Európy. "Nepamätám si, že by som išiel na niektorý šampionát alebo inú súťaž s jednoznačným cieľom vyhrať. Napríklad na majstrovstvách Európy v roku 1986 v Kodani som síce obhajoval zlato, ale mal som problémy s kolenom a nebolo ľahké sa kvalitne pripraviť. Hlavným cieľom bolo vydržať a odjazdiť všetko, čo som si naplánoval." Práve v Kodani vo voľnej jazde Sabovčík predviedol štvoritého toeloopa: "S krátkym programom som nikdy nemal veľké problémy a vtedy som mal dosť veľký náskok. Preto som si ho mohol dovoliť. Všeobecne ale musím uznať, že obhajoba zlata ma stála omnoho viac síl a bola ťažšia než premiérový titul z Göteborgu." Hoci niekoľko týždňov po šampionáte medzinárodná federácia na základe televíznych záberov oficiálne odmietla uznať Sabovčíkov štvoritý skok ako prvý čistý štvoritý skok v súťaži, ten má na to svoj názor: "Poviem to veľmi jednoducho. Celý svet si myslí, že prvý štvoritý skok skočil Sabovčík. Chodia za mnou bývalí krasokorčuliari a bavíme sa v tom zmysle, že ja som ten originálny, ten prvý. Bolo by to pochopiteľne krásne, keby človek mohol mať svoje meno v Guinnessovej knihe rekordov, ale čo sa dá robiť. Na druhej strane je mi moja situácia príjemnejšia než situácia môjho kamaráta Kurta Browninga. On je síce v knihe rekordov, ale aj tak každý vraví, že to skočil niekto iný."

Sabovčík v novembri chystá v Bratislave na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu rozlúčkovú šou, ktorá bude definitívnou bodkou za jeho športovou kariérou. "Dlho som premýšľal, či vôbec do toho ísť. Predsa len cítim istú zodpovednosť a tlak. Posledné vystúpenie. Ale presvedčil ma záujem mojich mladších kolegov, Tomáša Vernera, získali sme výborného choreografa Iľju Averbucha, ktorý do tímu doplnil Alexeja Jagudina, Totmianinovú - Marinina, no a keď svoju účasť potvrdil Javier Fernandez, už som o ničom nepochyboval. Navyše, tlak sa zmenší, lebo to nebude len moja rozlúčka, ale tak trochu aj jeho, nakoľko po majstrovstvách Európy ukončil amatérsku kariéru. Beriem to veľmi zodpovedne. Začal som poctivo trénovať okrem mojich zverencov aj sám seba. Aj som sa vŕtal v archívoch, aby som našiel hudbu z mojich najlepších jázd. Uvidíme, čo sa nám podarí dať dokopy, ale myslím si, že to bude rozlúčka ako sa patrí."