Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kubacki je tretím poľským celkovým víťazom Turné po Adamovi Malyszovi a dvojnásobnom šampiónovi z rokov 2017 a 2018 Kamilovi Stochovi.
Autor TASR
,aktualizované Bischofshofen 6. januára (TASR) - Poľský skokan na lyžiach Dawid Kubacki sa stal celkovým víťazom 68. ročníka Turné štyroch mostíkov. Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v rakúskom Bischofshofene. V trojkráľovom vyvrcholení zvíťazil s náskokom 9,9 bodu pred Nemcom Karlom Geigerom. Tretí skončil Nór Marius Lindvik.
Kubacki je tretím poľským celkovým víťazom Turné po Adamovi Malyszovi a dvojnásobnom šampiónovi z rokov 2017 a 2018 Kamilovi Stochovi. Pred štartom úvodného vrcholu sezóny nepatril k najväčším favoritom, na nemeckých a rakúskych mostíkoch však predviedol najvyrovnanejšie výkony. V Oberstdorfe i v Garmisch-Partenkirchene skončil tretí, po druhom mieste v Innsbrucku sa vyhupol na čelo priebežnej klasifikácie a šancu dosiahnuť životný úspech už z rúk nepustil.
V Bischofshofene sa po 1. kole usadil na čele, keď zaletel do vzdialenosti 143 m. Náskok pred druhým mužom priebežnej klasifikácie Turné Lindvikom, ktorý bol tretí, zvýšil na 14,2 bodu. V druhom kole si Poliak zachoval pevné nervy, pristál na značke 140,5 m a slávil druhý individuálny triumf v SP. Vlani v januári nenašiel premožiteľa v talianskom Val di Fiemme. V konečnom hodnotení Turné zvíťazil s náskokom 20,6 bodu pred Lindvikom, ktorý triumfoval v Ga-Pa i v Innsbrucku. Vedenie v celkovom poradí SP si udržal vlaňajší víťaz Turné Japonec Rjoju Kobajaši.
Kubacki mal z celkového prvenstva na Turné obrovskú radosť. "Som šťastný, odviedol som super robotu. Vyhrať Turné i záverečnú súťaž v Bischofshofene, to je fantázia. Pred posledným pokusom som bol pokojný a maximálne koncentrovaný. Po doskoku ma chytila eufória a pred oslavou v hlúčiku mojich poľských kolegov z tímu som sa nevyhol pádu. Ten však prišiel našťastie až za vymedzenou čiarou a neznamenal žiadne bodové zrážky. Teší ma, že som nadviazal na úspechy Adama s Kamilom," uviedol Kubacki pre rakúsku televíziu ORF.
1. Dawid Kubacki (Poľ.) 300,9 b. (143,0+140,5 m), 2. Karl Geiger (Nem.) 291,0 (140,0+136,0), 3. Marius Lindvik (Nór.) 289,4 (139,0+137,0), 4. Stefan Kraft (Rak.) 287,4 (138,0+137,0), 5. Peter Prevc (Slov.) 283,6 (136,5+138,0), 6. Daniel-André Tande (Nór.) 279,3 (137,5+135,0), 7. Rjoju Kobajaši (Jap.) 279,0 (135,5+138,0), 8. Daiki Ito (Jap.) 276,4 (137,0+134,0), 9. Domen Prevc (Slov.) 275,5 (140,0+133,0); 10. Philipp Aschenwald (Rak.) 274,6 (136,0+135,0)
Konečné poradie Turné:
1. Kubacki 1.131,6, 2. Lindvik 1111,0, 3. Geiger 1.108,4, 4. Kobajaši 1096,0, 5. Kraft 1.086,0, 6. Johann Andre Forfang (Nór.) 1.051,1, 7. D. Prevc 1.050,9, 8. P. Prevc 1.048,8, 9. Ito 1.039,0, 10. Stephan Leyhe (Nem.) 1.037,5
1. Kobajaši 644, 2. Geiger 619, 3. Kraft 539, 4. Lindvik 469, 5. Kubacki 444, 6. Tande 374
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
Kubacki je tretím poľským celkovým víťazom Turné po Adamovi Malyszovi a dvojnásobnom šampiónovi z rokov 2017 a 2018 Kamilovi Stochovi. Pred štartom úvodného vrcholu sezóny nepatril k najväčším favoritom, na nemeckých a rakúskych mostíkoch však predviedol najvyrovnanejšie výkony. V Oberstdorfe i v Garmisch-Partenkirchene skončil tretí, po druhom mieste v Innsbrucku sa vyhupol na čelo priebežnej klasifikácie a šancu dosiahnuť životný úspech už z rúk nepustil.
V Bischofshofene sa po 1. kole usadil na čele, keď zaletel do vzdialenosti 143 m. Náskok pred druhým mužom priebežnej klasifikácie Turné Lindvikom, ktorý bol tretí, zvýšil na 14,2 bodu. V druhom kole si Poliak zachoval pevné nervy, pristál na značke 140,5 m a slávil druhý individuálny triumf v SP. Vlani v januári nenašiel premožiteľa v talianskom Val di Fiemme. V konečnom hodnotení Turné zvíťazil s náskokom 20,6 bodu pred Lindvikom, ktorý triumfoval v Ga-Pa i v Innsbrucku. Vedenie v celkovom poradí SP si udržal vlaňajší víťaz Turné Japonec Rjoju Kobajaši.
Kubacki mal z celkového prvenstva na Turné obrovskú radosť. "Som šťastný, odviedol som super robotu. Vyhrať Turné i záverečnú súťaž v Bischofshofene, to je fantázia. Pred posledným pokusom som bol pokojný a maximálne koncentrovaný. Po doskoku ma chytila eufória a pred oslavou v hlúčiku mojich poľských kolegov z tímu som sa nevyhol pádu. Ten však prišiel našťastie až za vymedzenou čiarou a neznamenal žiadne bodové zrážky. Teší ma, že som nadviazal na úspechy Adama s Kamilom," uviedol Kubacki pre rakúsku televíziu ORF.
Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v Bischofshofene:
1. Dawid Kubacki (Poľ.) 300,9 b. (143,0+140,5 m), 2. Karl Geiger (Nem.) 291,0 (140,0+136,0), 3. Marius Lindvik (Nór.) 289,4 (139,0+137,0), 4. Stefan Kraft (Rak.) 287,4 (138,0+137,0), 5. Peter Prevc (Slov.) 283,6 (136,5+138,0), 6. Daniel-André Tande (Nór.) 279,3 (137,5+135,0), 7. Rjoju Kobajaši (Jap.) 279,0 (135,5+138,0), 8. Daiki Ito (Jap.) 276,4 (137,0+134,0), 9. Domen Prevc (Slov.) 275,5 (140,0+133,0); 10. Philipp Aschenwald (Rak.) 274,6 (136,0+135,0)
Konečné poradie Turné:
1. Kubacki 1.131,6, 2. Lindvik 1111,0, 3. Geiger 1.108,4, 4. Kobajaši 1096,0, 5. Kraft 1.086,0, 6. Johann Andre Forfang (Nór.) 1.051,1, 7. D. Prevc 1.050,9, 8. P. Prevc 1.048,8, 9. Ito 1.039,0, 10. Stephan Leyhe (Nem.) 1.037,5
Celkové poradie SP /po 11 súťažiach):
1. Kobajaši 644, 2. Geiger 619, 3. Kraft 539, 4. Lindvik 469, 5. Kubacki 444, 6. Tande 374
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
