Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa zástupcu športovcov, nórskeho lyžiara Leifa Kristiana Nestvolda-Haugena sa v budúcnosti počíta s ešte väčším počtom nočných pretekov pod umelým osvetlením.
Autor TASR
Ženeva 1. októbra (TASR) – Nový formát zjazdu, vyradenie super-G z kalendára Svetového pohára, či zvýšenie frekvencie konania majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní. To je niekoľko návrhov, o ktorých diskutovali na štvrtkovom mítingu Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) predstavitelia národných zväzov, športovci a organizátori pretekov SP.
Členovia subkomisie pre SP v alpskom lyžovaní debatovali o možných budúcich novinkách v snahe zatraktívniť tento šport. Zaujal predovšetkým návrh zvýšiť frekvenciu konania MS. Svetový šampionát sa v súčasnosti koná každý nepárny rok vo februári, FIS by chcela v ďalšom štvorročnom olympijskom cykle usporiadať až tri namiesto dvoch MS. "Našou myšlienkou je implementovať ďalšie veľké podujatie," uviedol podľa agentúry AP generálny sekretár FIS Michel Vion, podľa ktorého by sa mohli uskutočniť akési "mini olympijské hry" v rokoch 2024 alebo 2028, keď nie sú naplánované žiadne väčšie podujatia.
Nový prezident FIS Johan Eliasch sľúbil už po svojom zvolení v júni 2021 zavedenie nových súťažných formátov a inovácií vo vysielaní pretekov. Marketingový riaditeľ FIS Jürg Capol na štvrtkovom online mítingu informoval aj o niektorých radikálnych myšlienkach v programe alpských disciplín. Hlavná koncentrácia by mala byť na tradičné disciplíny, teda zjazd, obrovský slalom a slalom, čo by znamenalo vyradenie superobrovského slalomu. Ten sa stal ako druhá rýchlostná disciplína súčasťou kalendára SP v roku 1982, od roku 1988 je aj súčasťou programu ZOH.
Capol takisto informoval o návrhoch týkajúcich sa zmien formátu zjazdu. Ten by sa v rámci SP mohol konať v dvoch kategóriách. V rovnaký deň by sa išli A-preteky pre najlepších 24 zjazdárov a B-preteky pre zvyšok lyžiarov. V súčasnosti štartuje v zjazde zvyčajne vyše 50 pretekárov, pričom súťaž sa končí dávno po tom, ako je známy víťaz. Capol má vo vízii kompaktnejšiu vysielaciu štruktúru. Tradičné alpské disciplíny by sa mohli konať v dvoch módoch - klasické preteky a kratšie preteky, ktoré by netrvali dlhšie než hodinu.
Podľa zástupcu športovcov, nórskeho lyžiara Leifa Kristiana Nestvolda-Haugena sa v budúcnosti počíta s ešte väčším počtom nočných pretekov pod umelým osvetlením. Ohľadom predstavených noviniek zatiaľ nepadol žiadny oficiálny návrh, myšlienky by sa mali rozviť na kongrese FIS budúci rok v máji v Portugalsku, informovala AP.
Členovia subkomisie pre SP v alpskom lyžovaní debatovali o možných budúcich novinkách v snahe zatraktívniť tento šport. Zaujal predovšetkým návrh zvýšiť frekvenciu konania MS. Svetový šampionát sa v súčasnosti koná každý nepárny rok vo februári, FIS by chcela v ďalšom štvorročnom olympijskom cykle usporiadať až tri namiesto dvoch MS. "Našou myšlienkou je implementovať ďalšie veľké podujatie," uviedol podľa agentúry AP generálny sekretár FIS Michel Vion, podľa ktorého by sa mohli uskutočniť akési "mini olympijské hry" v rokoch 2024 alebo 2028, keď nie sú naplánované žiadne väčšie podujatia.
Nový prezident FIS Johan Eliasch sľúbil už po svojom zvolení v júni 2021 zavedenie nových súťažných formátov a inovácií vo vysielaní pretekov. Marketingový riaditeľ FIS Jürg Capol na štvrtkovom online mítingu informoval aj o niektorých radikálnych myšlienkach v programe alpských disciplín. Hlavná koncentrácia by mala byť na tradičné disciplíny, teda zjazd, obrovský slalom a slalom, čo by znamenalo vyradenie superobrovského slalomu. Ten sa stal ako druhá rýchlostná disciplína súčasťou kalendára SP v roku 1982, od roku 1988 je aj súčasťou programu ZOH.
Capol takisto informoval o návrhoch týkajúcich sa zmien formátu zjazdu. Ten by sa v rámci SP mohol konať v dvoch kategóriách. V rovnaký deň by sa išli A-preteky pre najlepších 24 zjazdárov a B-preteky pre zvyšok lyžiarov. V súčasnosti štartuje v zjazde zvyčajne vyše 50 pretekárov, pričom súťaž sa končí dávno po tom, ako je známy víťaz. Capol má vo vízii kompaktnejšiu vysielaciu štruktúru. Tradičné alpské disciplíny by sa mohli konať v dvoch módoch - klasické preteky a kratšie preteky, ktoré by netrvali dlhšie než hodinu.
Podľa zástupcu športovcov, nórskeho lyžiara Leifa Kristiana Nestvolda-Haugena sa v budúcnosti počíta s ešte väčším počtom nočných pretekov pod umelým osvetlením. Ohľadom predstavených noviniek zatiaľ nepadol žiadny oficiálny návrh, myšlienky by sa mali rozviť na kongrese FIS budúci rok v máji v Portugalsku, informovala AP.
