Ofterschwang 10. marca (TASR) - Bola to v podstate improvizácia, vyjadrila sa o svojej poslednej jazde na svahoch Svetového pohára Veronika Velez-Zuzulová. Jej 183. štart v prestížnom seriáli však v žiadnom prípade nemožno nazvať súťažným, sobotné prvokolové expozé slalomu v nemeckom Ofterschwangu malo exhibičný rámec.

Podobne ako lúčiaca sa rakúska lyžiarska stálica Michaela Kirchgasserová, aj popredná slovenská slalomárka dotvorila folklór rozlúčky s vrcholovou kariérou v kroji. A podľa očakávania si niekoľkokrát odskočila mimo oblúkov, v závere potom zabrzdila na cieľovej línii a ľahla si na sneh. "Nebol žiadny scenár, teda trochu bol v tom, že môj tatino s mojím manželom Romainom sa mi mali ukázať, aby som ich videla. Ináč som to brala spontánne," povedala v rozhovore pre TASR lúčiaca sa priekopníčka lyžiarskych úspechov samostatného Slovenska. Úplne hore po niekoľkých bránkach sa v hlúčiku rozlúčila predovšetkým s riaditeľom ženských pretekov SP Atlem Skaardalom: "Potom s tatinom a Romainom a nakoniec s francúzskym šéftrénerom."

- Po dvoch desaťročiach Vám iste trochu budú chýbať všetky tie emócie a udalosti spojené so súťažením...

"Tak áno, v hlave mi to chýbať bude. Ale to telo už má dosť, už si po takom čase žiada odpočinok. Na druhej strane prídu deti a ja neverím, že naše deti nebudeme viesť k lyžovaniu. Preto si myslím, že z tohto lyžiarskeho sveta odídem na chvíľu a možno sa sem vrátim, napríklad ako pozorovateľ z cieľa."

- Vášho trojročného synovca Tima si pod odborný dohľad zobral už Váš otec, teda "veľký Timo". Nemáte neskôr v pláne aj Vy začať trénerskú kariéru, napríklad s mladšou neterkou Emou?

"No veru... u nás to lyžovaním ozaj žije. Je to vidieť aj na malom Timovi. Tým že sa doma pozerá len lyžovanie, tak on je do toho úplný blázon. Z kopca ho treba zaháňať a to má slzy v očiach. Miluje lyžovanie a hlavne je veľmi šikovný a je zábavné ho sledovať, ako v troch rokoch vie viac ako ja. Tak by to malo byť, deti by sa mali takto motivovať, rodičia môžu na to využiť trebárs aj televíziu, deti sú vnímavé."



- Táto Vaša, vopred deklarovaná posledná sezóna sa začala nešťastne zranením a potom sa tie prekážky rozširovali. Napokon ste to dotiahli až na zimnú olympiádu a do rozlúčkových pretekov, čo Vás za daných okolností iste napĺňa hrdosťou. Kedy Vám na tejto tŕnistej ceste bolo najhoršie?

"Bolo to od začiatku naozaj veľmi ťažké. Po olympijskom slalome som mala po celých ústach herpesy, čo bol ale dôsledok tých piatich mesiacov. Ktoré ani neviem definovať. Ja som proste ani nežila. Snažila som sa zo všetkých síl, aby som aspoň časť sezóny zachránila. Na druhej strane som to nemala prečo vzdať, neviem si predstaviť, že by som tu dnes nestála. Že by som sem prišla ešte nedoliečená a všetkým povedala len tak - ahojte. To trápenie stále za to a možno to teraz pomôže ďalším. Doktor, ktorý ma operoval, to teraz celé analyzuje a chce takto pomáhať aj ďalším športovcom."

- Vaša kariéra mala priam charizmatický rámec. Nielen pre priekopnícke úspechy slovenského lyžovania, ale aj pre rôzne fázy nezhôd v hnutí a samozrejme aj pre časté zranenia či choroby. Cítite sa ako športová smoliarka?

"Neviem, či smoliarka, ale určite bolo veľa vecí, ktoré ma ranili a ktoré ma pribrzdili. Ale nevykašľala som sa na to a teda som neurobila radosť tým ľuďom, ktorí sa ma snažili zabrzdiť. Čo sa týka zdravotných problémov, to patrí k tomu. Hovorí sa, že veľkosť športovca sa ukáže vtedy, keď sa zraní a dokáže sa vrátiť. Ja som sa snažila bojovať a nikdy som si nepripustila, že by mi to s návratom nemalo vyjsť.



- Skúste stručne definovať to najpodstatnejšie z vašej dlhočiznej kariéry.

"Samozrejme moje prvé víťazstvo v pretekoch Svetového pohára, na ktoré som čakala veľmi dlho. Nezabudnuteľný zážitok boli preteky Svetového pohára v Jasnej. A neľutujem ani minútu. Myslím, že moja kariéra bola dosť pestrá, ovplyvňovaná aj zraneniami, z ktorých som sa dokázala vždy vrátiť späť. V podstate stále som bola v kontakte so svetovou špičkou a v niektorých sezónach úplne hore. Neviem, čo som mohla urobiť ešte lepšie. Som spokojná."



- Pomáhala Vám aj rôzna forma podpory, okrem neprajníkov športovec Vášho rangu vníma predovšetkým veľkú fanúšikovskú obec. Čo by ste odkázali z Ofterschwangu ešte pred aprílovou rozlúčkou v Nízkych Tatrách?

"Že im veľmi pekne ďakujem a to hlavne za tieto posledné roky. Boli môj motor, stáli pri mne a mnohí ma chodili povzbudzovať. Celkovo lyžovanie na Slovensku nabralo úplne iný rozmer a ja len tak nezabudnem na Svetový pohár v Jasnej. Pred dvoma rokmi to tam bolo skvelé a tam som videla, že tých fanúšikov je naozaj veľa. Preto sa s nimi treba poriadne rozlúčiť."

- Ako teda bude vyzerať Vaša rozlúčka v Jasnej?

"Mal by sa ísť v sobotu 7. apríla exhibičný paralelný slalom, s partnermi, ktorí ma podporovali, príde aj Peťa Vlhová a bude aj ponuka pre fanúšika. Už sa robí plagát, v priebehu týždňa by sa to mohlo propagovať. Venuje sa tomu stredisko Jasná a som vďačná, že to takto zobrali do rúk a som presvedčená, že to bude nezabudnuteľná rozlúčka.

Vyslaní redaktori TASR P. Horváth a A. Bezák/ ph ak