Pjongčang 13. februára (TASR) - Bežec na lyžiach Peter Mlynár sa prihlásil o slovo v hodnotení najpríjemnejších prekvapení slovenskej výpravy na zimných olympijských hrách v Pjongčangu. Vo svojej najsilnejšej disciplíne - šprinte klasickou technikou na 1,4 kilometra - zužitkoval, že konečne v jeho prípade všetko zapadlo do správnych koľají, či skôr do správnej bielej stopy.

Perfektné trate, perfektné lyže, v rámci možností perfektné počasie. Slovenský reprezentant zožal satisfakciu za uplynulé roky, keď odchádzal z majstrovstiev sveta alebo ZOH bez účasti v najlepšej tridsiatke. Až do utorka sa mu to podarilo jediný raz vo Svetovom pohári - 31. decembra 2011. Krátko pred vlastnou tridsiatkou, ktorú oslávi 1. marca, sa z kvalifikácie prepracoval pod piatimi kruhmi. "Toto je pre mňa veľká vec, lebo nepostupujem pravidelne, najmä nie na ZOH. Čakal som takmer sedem rokov, pre mňa je toto jedno veľké zadosťučinenie za tie roky. Snažil som sa zabojovať o každé jedno miesto, ktoré bolo v mojich silách. Viac to nešlo, nechal som na trati dušu aj všetky sily. Pre mňa je to veľký deň, samozrejme, nie je to medaila alebo umiestnenie v elitnej desiatke, ale pre mňa je to naozaj veľký výsledok. Bude ťažké ho zopakovať," vyznal sa Mlynár v cieľových priestoroch už po štvrťfinále.

Aj v ňom bojoval statočne, bežal v nabitej konkurencii, z ktorej až dvaja jeho súperi postúpili do semifinále na základe času. Jeden z nich bol Kanaďan Len Valjas, ktorý sa cez Slováka dostal v záverečnom zjazde: "Myslím si, že vo finiši by ma aj tak zdolal. Je skúsený, už bol párkrát na pódiu vo Svetovom pohári. S takýmito pretekármi nie je zábava súperiť, trénujú vo veľkých tímoch a sú zvyknutí na pohyb v šprintoch. Štvrté miesto vo štvrťfinále by som mohol obsadiť s otáznikmi, piate je zaslúžené." Aby si ho Mlynár ustrážil, musel v závere odraziť nápor dobiedzajúceho Nemca Sebastiana Eisenlauera: "Dalo ma to trocha do pozoru, záverečných 200 metrov som išiel z posledných síl. Som rád, že som to udržal, Nemec ma chcel obehnúť, jedným očkom som ho sledoval. Teším sa, že ma neobehol, piate miesto je pre mňa uspokojujúce."



Štart v silnej skupine nepovažoval za výhodu, radšej by sa ukázal vo štvrťfinále, v ktorom by mal priaznivejšie vyhliadky na postup: "Chcel som byť v poslednom piatom rozbehu. Pretekár, ktorý vyberal predo mnou, mi ho vyfúkol. Napokon podľa času ten posledný rozbeh bol najpomalší, teoreticky, s veľkými úvodzovkami, by som ho vyhral. Bolo by však odvážne tvrdiť, že by som postúpil, lebo každý rozbeh je iný. Ten piaty bol určite pomalší, chcel som v ňom byť, nepodarilo sa. Dúfajme, že nabudúce."

Mlynárove vyjadrenia, ako aj ambície, sú reálne jeho možnostiam, sám sa za realistu označuje. V cieli kvalifikácie vďaka tomu nechal priestor zaslúženej radosti: "Riadne som si poskákal, pobúchal palicami. Konečne to prišlo, od ZOH 2010 až doteraz sa so mnou na vrcholných podujatiach ťahala smola. Buď to boli technické problémy, zranenia, alebo choroby. Toto je prvé vrcholné podujatie, ktoré zatiaľ ide bez problémov, a nesmierne ma to teší. Výsledok sa dostavil, tak verím, že to bude pokračovať ďalej. Viem, kam patrím, viem, že v klasických šprintoch dokážem zabojovať o postup do tridsiatky, čo sa v utorok potvrdilo. V ostatných štartoch nebudem mať takéto vysoké očakávania, ale pôjdem v nich na maximum a pokúsim sa spraviť najlepšie výsledky, aké budú v mojich silách."

vyslaní redaktori TASR ak ph