Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov Múdrej nebol jej zverenec až taký ohromný talent a všetko si musel tvrdo odpracovať.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) - Od narodenia legendy slovenského aj svetového krasokorčuľovania, olympijského víťaza, trojnásobného majstra sveta a päťnásobného majstra Európy Ondreja Nepelu, uplynie v piatok 22. januára 70 rokov. Kariéru svetoznámeho slovenského krasokorčuliara, ktorý predvádzal svoje umenie na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, lemovali nielen medaily, ale aj obdiv mnohých ľudí v bývalom Československu.
Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Náročná športová disciplína mu učarovala ako sedemročnému chlapcovi. Na malom čiernobielom televízore v roku 1958 sledoval vystúpenie ďalšej legendy slovenského krasokorčuľovania Karola Divína na majstrovstvách Európy v Bratislave. Nepela pred obrazovkou tancoval a napodobňoval víťaza európskeho šampionátu, a tak ho o pár dní mama priviedla do oddielu, kde sa budúceho olympijského víťaza za pohár malinového lekváru ujala trénerka Hilda Múdra. Vtedy ešte nikto netušil, že z osudového stretnutia Nepelu a Múdrej sa zrodia úspechy, ktoré sa hlboko zapíšu do histórie slovenského krasokorčuľovania.
Podľa slov Múdrej nebol jej zverenec až taký ohromný talent a všetko si musel tvrdo odpracovať. "Bol ohromne poctivý. Aj v škole, veď bol dobrý žiak. A poslúchal na slovo a bol skromný. No na ľade si všetko musel vydrieť, lebo nebol až taký veľký talent. Napríklad voľné jazdy. Tie som ho musela naučiť od kroku do kroku. Nemal v sebe až také cítenie sluchu a rytmu, ale vždy skočil, ako mal natrénované. Aj neskôr v revue, kde jazdil ako majster sveta, vždy odskákal to svoje," spomínala v archívnom rozhovore pre TASR na zverenca trénerka Hilda Múdra. Silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme. "Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž, vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať, čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná," opísala Múdra, ktorej rukami neskôr prešli aj ďalší vynikajúci krasokorčuliari Eva Bergerová-Grožajová, Jana Mrázková-Dočekalová, Agnesa Búřilová-Wlachovská, Marián Filc, Miroslav Šoška, Sandra Dubravčičová, Miljan Begovič či Jozef Sabovčík.
Nepelu 21. decembra 2000 vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala práve Hilda Múdra, ktorá ho viedla počas jeho celej 15-ročnej športovej kariéry. Pod jej vedením získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách, v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na ZOH v Sappore v roku 1972 patril už k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.
Krasokorčuliarsku dominantnosť potvrdzoval Nepela aj na európskych a svetových šampionátoch. Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch mu päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) zavesili na krk zlatú medailu. Z ME si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronz.
Najlepší športovec bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) za rok 1971, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste SR, ukončil svoju famóznu kariéru v roku 1973 ziskom titulu majstra sveta práve na domácom bratislavskom ľade. Korčule však nezavesil na klinec, ale pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice.
Záver života prežil v Mannheime vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde po zisku trénerskej licencie aj koučoval. Medzi jeho zverencov patrila napríklad nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy. Nepela, ktorý krasokorčuľovaniu obetoval takmer celý život, zomrel v Mannheime vo veku 38 rokov oficiálne na rakovinu lymfatických uzlín. Okolo jeho smrti však kolujú aj informácie, že príčinou bol AIDS spôsobený vírusom HIV.
V roku 2019 Nepelu uviedli do Svetovej krasokorčuliarskej siene slávy. Spolu s ním sa do prestížnej spoločnosti zaradili aj niekdajší reprezentanti ZSSR Natalia Bestemjanovová spolu s partnerom Andrejom Bukinom, Nemka Gabriele Seyfertová a úspešná ruská trénerka Jelena Čajkovská.
Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Náročná športová disciplína mu učarovala ako sedemročnému chlapcovi. Na malom čiernobielom televízore v roku 1958 sledoval vystúpenie ďalšej legendy slovenského krasokorčuľovania Karola Divína na majstrovstvách Európy v Bratislave. Nepela pred obrazovkou tancoval a napodobňoval víťaza európskeho šampionátu, a tak ho o pár dní mama priviedla do oddielu, kde sa budúceho olympijského víťaza za pohár malinového lekváru ujala trénerka Hilda Múdra. Vtedy ešte nikto netušil, že z osudového stretnutia Nepelu a Múdrej sa zrodia úspechy, ktoré sa hlboko zapíšu do histórie slovenského krasokorčuľovania.
Podľa slov Múdrej nebol jej zverenec až taký ohromný talent a všetko si musel tvrdo odpracovať. "Bol ohromne poctivý. Aj v škole, veď bol dobrý žiak. A poslúchal na slovo a bol skromný. No na ľade si všetko musel vydrieť, lebo nebol až taký veľký talent. Napríklad voľné jazdy. Tie som ho musela naučiť od kroku do kroku. Nemal v sebe až také cítenie sluchu a rytmu, ale vždy skočil, ako mal natrénované. Aj neskôr v revue, kde jazdil ako majster sveta, vždy odskákal to svoje," spomínala v archívnom rozhovore pre TASR na zverenca trénerka Hilda Múdra. Silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme. "Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž, vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať, čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná," opísala Múdra, ktorej rukami neskôr prešli aj ďalší vynikajúci krasokorčuliari Eva Bergerová-Grožajová, Jana Mrázková-Dočekalová, Agnesa Búřilová-Wlachovská, Marián Filc, Miroslav Šoška, Sandra Dubravčičová, Miljan Begovič či Jozef Sabovčík.
Nepelu 21. decembra 2000 vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala práve Hilda Múdra, ktorá ho viedla počas jeho celej 15-ročnej športovej kariéry. Pod jej vedením získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách, v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na ZOH v Sappore v roku 1972 patril už k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.
Krasokorčuliarsku dominantnosť potvrdzoval Nepela aj na európskych a svetových šampionátoch. Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch mu päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) zavesili na krk zlatú medailu. Z ME si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronz.
Najlepší športovec bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) za rok 1971, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste SR, ukončil svoju famóznu kariéru v roku 1973 ziskom titulu majstra sveta práve na domácom bratislavskom ľade. Korčule však nezavesil na klinec, ale pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice.
Záver života prežil v Mannheime vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde po zisku trénerskej licencie aj koučoval. Medzi jeho zverencov patrila napríklad nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy. Nepela, ktorý krasokorčuľovaniu obetoval takmer celý život, zomrel v Mannheime vo veku 38 rokov oficiálne na rakovinu lymfatických uzlín. Okolo jeho smrti však kolujú aj informácie, že príčinou bol AIDS spôsobený vírusom HIV.
V roku 2019 Nepelu uviedli do Svetovej krasokorčuliarskej siene slávy. Spolu s ním sa do prestížnej spoločnosti zaradili aj niekdajší reprezentanti ZSSR Natalia Bestemjanovová spolu s partnerom Andrejom Bukinom, Nemka Gabriele Seyfertová a úspešná ruská trénerka Jelena Čajkovská.
