Paulína Fialková si po sezóne vyskúšala rýchlosť na majstrovstvách Slovenska v behu a dokonca na nich zdolala aj špecialistku Alenu Procházkovú.
Autor TASR
Banská Bystrica 6. apríla (TASR) - Po siedmich mesiacoch spolupráce s trénerom Martinom Bajčičákom sestry Paulína a Ivona Fialkové bežecky rozkvitli. Fakty z uplynulej biatlonovej sezóny, zo seriálu Svetového pohára i majstrovstiev sveta, presviedčajú o správnosti voľby. Bajčičák vstúpil do biatlonu s miernou neistotou, no do predolympijskej sezóny už vkročí bez väčších pochybností.
Martin Bajčičák skončil s aktívnou činnosťou a s bežeckou reprezentáciou v roku 2015. Odvtedy stihol rolu trénera behov na Štrbskom Plese a zvážil ponuku od Slovenského zväzu biatlonu. "Mal som ženám pomôcť s bežeckým tréningom. Bola to pre mňa výzva a popri tom vznikla aj neistota, či sa mi podarí odovzdať skúsenosti do takej miery, aby sa prejavili priaznivo vo výsledkoch. Skočil som do toho rovnými nohami v októbri. Po 30 rokoch pretekania viem, že v príprave môžete niečo pretrénovať, nedotrénovať, zle nastaviť tréning. Spočiatku sa mi nedarilo, aj choroby sa podpísali pod snahu."
Druhá polovica sezóny už Martinovi Bajčičákovi dopriala. "Vyladili sme bežeckú fazónu tak, že sme sa tešili z výsledkov. V konečnom dôsledku dievčatá výkonnostne oproti predchádzajúcim sezónam bežecky podrástli."
Sestry Fialkové naučil rýchlejšie behať. "Už mali veľa nabehané, keď som s nimi začal pracovať, treba sa poďakovať tým, ktorí sa o ich rozvoj zaslúžili. Ja som však akoby začínal z nuly, z vlastnej štartovnej čiary a snažil som sa ich posunúť ešte ďalej. Začal som s technikou, s rôznymi tréningovými pásmami, či vo vytrvalostnom, alebo rýchlostnom režime. Zamýšľali sme sa nad voľbou, nad pomerom dlhších, alebo intenzívnejších tréningov. Postupne sa rezervy odkrývali a my sme sa snažili chybičky krásy vychytať, aby sa pokrok prejavil."
Martin Bajčičák presne analyzuje, kde sa prejavujú rezervy. "Obe sestry sú ešte mladé, Paula momentálne stojí pred bránou zlatého veku, medzi biatlonistkami i celkove v bežeckom lyžovaní ohraničeného 25 a 30 rokmi. Ivona je mladšia, teší nás, že sa taktiež zlepšuje, aj u nej by fyzické dozretie po rokoch správneho tréningu malo prísť po dovŕšení 26 a 27 rokov. Očakávam, že sa v rýchlosti budú naďalej zlepšovať, a tým si vytvárať aj pohodu počas streľby."
V centre trénerskej starostlivosti mal v sezóne Martin Bajčičák tri biatlonistky, sestry Fialkové a Teréziu Poliakovú. "Aj s Majdišovou som spočiatku na dvoch sústredeniach pracoval. Teraz po sezóne uvidíme, ako všetko nastavíme, v každom prípade by som so sestrami Fialkovými mal pokračovať ďalej."
Paulína Fialková si po sezóne vyskúšala rýchlosť na majstrovstvách Slovenska v behu a dokonca na nich zdolala aj špecialistku Alenu Procházkovú. "Bol to pre mňa akýsi obraz stelesnenia biatlonového a bežeckého sveta," spresnil účel nevšedného porovnania Martin Bajčičák. "Potreboval som túto informáciu, Paulíne na konci sezóny sa do takejto konfrontácie príliš nechcelo, no nakoniec bola rada, že sa dala nahovoriť a Alenu zdolala. Nešlo však o to si niečo dokazovať, skôr si stanoviť smer, aby sa zladila výkonnosť bežecká a strelecká, iná cesta na vrchol neexistuje. Paula v bežeckých časoch poskočila medzi najlepšie, v pretekoch SP bola už siedma, dvakrát okolo desiatky, tri razy sa ocitla v pätnástke. Je to všetko o šprinte, ktorý musí zlepšiť, tu vzniká dosť veľký priestor. Odstup 40-45 sekúnd od najlepšej znamená nepochybne progres, odhadom oproti predchádzajúcej sezóne zhruba 20-sekundový a ja sa pokúsim skresať ešte ďalších 20 sekúnd. Ak popri tom dobre zastrieľa, nepochybne z toho vzniknú skvelé výsledky, je to môj cieľ a úloha. Trénerka Anka Murínová má zasa cieľ v streľbe, aby z nej Paula vyšla bezchybne, alebo maximálne s jednou chybou."
Pulzové hodnoty musí pred streľbou Martin Bajčičák rešpektovať a prispôsobiť tak rýchlosť behu. "Dievčatá presne vedia, čo majú robiť, aby dobre zastrieľali a pulzy si ustrážili. A rešpektovať súvislosti musím aj ja, so snahou optimálne zmierniť tempo pred streľbou."
Pred Martinom Bajčičákom sa v biatlone otvorili trénerské možnosti. "Zatiaľ v ňom pracujem sedem mesiacov a o stabilnejšom zaradení môžem uvažovať trebárs po olympiáde v Pjongčangu. Treba dlhší čas, aspoň rok a pol, aby sa správnosť tréningov prejavila a mohol som si povedať, že som naskočil do správneho vlaku."
Martin Bajčičák skončil s aktívnou činnosťou a s bežeckou reprezentáciou v roku 2015. Odvtedy stihol rolu trénera behov na Štrbskom Plese a zvážil ponuku od Slovenského zväzu biatlonu. "Mal som ženám pomôcť s bežeckým tréningom. Bola to pre mňa výzva a popri tom vznikla aj neistota, či sa mi podarí odovzdať skúsenosti do takej miery, aby sa prejavili priaznivo vo výsledkoch. Skočil som do toho rovnými nohami v októbri. Po 30 rokoch pretekania viem, že v príprave môžete niečo pretrénovať, nedotrénovať, zle nastaviť tréning. Spočiatku sa mi nedarilo, aj choroby sa podpísali pod snahu."
Druhá polovica sezóny už Martinovi Bajčičákovi dopriala. "Vyladili sme bežeckú fazónu tak, že sme sa tešili z výsledkov. V konečnom dôsledku dievčatá výkonnostne oproti predchádzajúcim sezónam bežecky podrástli."
Sestry Fialkové naučil rýchlejšie behať. "Už mali veľa nabehané, keď som s nimi začal pracovať, treba sa poďakovať tým, ktorí sa o ich rozvoj zaslúžili. Ja som však akoby začínal z nuly, z vlastnej štartovnej čiary a snažil som sa ich posunúť ešte ďalej. Začal som s technikou, s rôznymi tréningovými pásmami, či vo vytrvalostnom, alebo rýchlostnom režime. Zamýšľali sme sa nad voľbou, nad pomerom dlhších, alebo intenzívnejších tréningov. Postupne sa rezervy odkrývali a my sme sa snažili chybičky krásy vychytať, aby sa pokrok prejavil."
Martin Bajčičák presne analyzuje, kde sa prejavujú rezervy. "Obe sestry sú ešte mladé, Paula momentálne stojí pred bránou zlatého veku, medzi biatlonistkami i celkove v bežeckom lyžovaní ohraničeného 25 a 30 rokmi. Ivona je mladšia, teší nás, že sa taktiež zlepšuje, aj u nej by fyzické dozretie po rokoch správneho tréningu malo prísť po dovŕšení 26 a 27 rokov. Očakávam, že sa v rýchlosti budú naďalej zlepšovať, a tým si vytvárať aj pohodu počas streľby."
V centre trénerskej starostlivosti mal v sezóne Martin Bajčičák tri biatlonistky, sestry Fialkové a Teréziu Poliakovú. "Aj s Majdišovou som spočiatku na dvoch sústredeniach pracoval. Teraz po sezóne uvidíme, ako všetko nastavíme, v každom prípade by som so sestrami Fialkovými mal pokračovať ďalej."
Paulína Fialková si po sezóne vyskúšala rýchlosť na majstrovstvách Slovenska v behu a dokonca na nich zdolala aj špecialistku Alenu Procházkovú. "Bol to pre mňa akýsi obraz stelesnenia biatlonového a bežeckého sveta," spresnil účel nevšedného porovnania Martin Bajčičák. "Potreboval som túto informáciu, Paulíne na konci sezóny sa do takejto konfrontácie príliš nechcelo, no nakoniec bola rada, že sa dala nahovoriť a Alenu zdolala. Nešlo však o to si niečo dokazovať, skôr si stanoviť smer, aby sa zladila výkonnosť bežecká a strelecká, iná cesta na vrchol neexistuje. Paula v bežeckých časoch poskočila medzi najlepšie, v pretekoch SP bola už siedma, dvakrát okolo desiatky, tri razy sa ocitla v pätnástke. Je to všetko o šprinte, ktorý musí zlepšiť, tu vzniká dosť veľký priestor. Odstup 40-45 sekúnd od najlepšej znamená nepochybne progres, odhadom oproti predchádzajúcej sezóne zhruba 20-sekundový a ja sa pokúsim skresať ešte ďalších 20 sekúnd. Ak popri tom dobre zastrieľa, nepochybne z toho vzniknú skvelé výsledky, je to môj cieľ a úloha. Trénerka Anka Murínová má zasa cieľ v streľbe, aby z nej Paula vyšla bezchybne, alebo maximálne s jednou chybou."
Pulzové hodnoty musí pred streľbou Martin Bajčičák rešpektovať a prispôsobiť tak rýchlosť behu. "Dievčatá presne vedia, čo majú robiť, aby dobre zastrieľali a pulzy si ustrážili. A rešpektovať súvislosti musím aj ja, so snahou optimálne zmierniť tempo pred streľbou."
Pred Martinom Bajčičákom sa v biatlone otvorili trénerské možnosti. "Zatiaľ v ňom pracujem sedem mesiacov a o stabilnejšom zaradení môžem uvažovať trebárs po olympiáde v Pjongčangu. Treba dlhší čas, aspoň rok a pol, aby sa správnosť tréningov prejavila a mohol som si povedať, že som naskočil do správneho vlaku."