Pjongčang 17. februára (TARS) - Ešte ani do cieľa nedovidela, no už mala slovenskú zástavu v náručí. Jeden zo servismanov Lukáš Daubner ju na konci pretekov s hromadným štartom Anastasii Kuzminovej podal vo chvíli, keď nebolo pochýb o jej zlate. O Nasti sa bude hovoriť ako o kráľovnej biatlonu v Pjongčangu, samozrejme, spolu s Nemkou Dahlmeierovou. Obe sa ovenčili zatiaľ trikrát, Nemka so zbierkou 2-0-1 a Nasťa s 1-2-0.

Pjongčang a stredisko Alpensia významne poznačili medailovú zbierku Kuzminovej v kariére. Práve v tomto areáli sa začala jej medailová púť, aby sa napokon stala najúspešnejšou olympioničkou slovenskej histórie. Pred deviatimi rokmi sa postavila na majstrovstvách sveta v Pjongčangu '09 na strieborný stupienok, teraz v rovnakej disciplíne na zlatý. Kvetnatých výrazov sa ponúka nespočetne - neuveriteľné, prekrásne, rozprávkové... Jeden výraz je však čisto pragmatický - tvrdo odpracované.

Na štart 'mass' pretekov nastupovala s otáznikom v hlave, akú stopu na nej zanechali oslavné chvíle po predchádzajúcich dvoch strieborných medailách. "Nevedela som, čo bude, len som sa snažila spočiatku o také tempo, aby som sa vyhla rizikám." Zdanlivo ľahký recept si zvolila, no nie každá súperka si ho mohla dovoliť. Nasťa sa nachádza v životnej bežeckej forme a od nej sa odvinula aj strelecká pohoda, 19 za sebou trafených terčov, napokon nervy na netrafenom 20-tom, ktorý jej však krídla nepristrihol a zlatý rozlet nezabrzdil.

Trojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová prežila v biatlone viacero míľnikov a krušných momentov ako máloktorá žena v biatlonovom kolotoči. Od prvého momentu, keď vstúpila do slovenského biatlonu, sa považovala za výnimočnú, schopnú nadviazať na slávne tradície. Kronika jej pôsobenia v slovenskom biatlone prináša zásadné udalosti v chronologickom poradí.

S novým pasom a so slovenským občianstvom zvládla rodáčka zo sibírskeho mesta Ťumeň Anastasia Kuzminová svoju premiéru v biatlonovej reprezentácii SR pred 10 rokmi vydareným spôsobom. V 3. kole IBU Cupu v talianskom stredisku Val Martello obsadila 19. decembra 2008 v šprinte na 7,5 km 11. miesto. Slovenský pas zobrala prvýkrát do rúk len deň predtým.

Netrvalo dlho, aby 22. februára 2009 na majstrovstvá sveta v Pjongčangu vybojovala ako 24-ročná prvú veľkú medailu v 'masse' v slovenských farbách. Strieborný areál Alpensia, naň už Nasťa v živote nezabudne. A takto reagovala, aj so spomienkou na tragédiu, ktorá sa stala vtedy na Slovensku: "Je to pre mňa neuveriteľné, že mám striebro. Dnes mi vyšlo všetko, aj dobré lyže som mala. Na jednej strane sa nesmierne teším, no na druhej mi je smutno z toho, čo sa na Slovensku stalo a súcitím s tragédiou a mŕtvymi po havárii autobusu a vlaku na železničnom priecestí."

Jej vtedajší tréner Milan Gašperčík reagoval: "Počkajme si, Nasťa je však svetová už teraz svojím prístupom. Po materskej ešte veľa pretekov za sebou nemá, musí sa výkonnosťou stabilizovať. Jej prístup k povinnostiam je však pre každého príkladný, je to ozajstný vzor, vniesla do výpravy pokoj, dobrú pohodu do tímu, žiadne nervy, s akými sme v minulosti zápasili. Myslím si, že má všetky predpoklady na to, aby sa stala ozajstnou svetovou osobnosťou, no či to bude obrazne povedané už zajtra, ťažko povedať."

Pred očami sa premieta aj Silvester 2009. Anastasia Kuzminová nevítala nový rok radostne. V rakúskom Obertilliachu, kde práve končila na sústredení posledný tréning v starom roku, si zlomila ľavú ruku, presnejšie dve záprstné kostičky a musela podstúpiť operáciu. Jej tréner Juraj Sanitra: "Na tréningu v neveľmi náročnom zjazde sa jej podkĺzli lyže a nasledoval pád na ľavú ruku. Okamžite ju previezli na ortopedické oddelenie priamo v Obertilliachu a potom na odbornú kliniku v Lienzi, kde potvrdili zlomeninu tretej a štvrtej záprstnej kostičky." Operácia zlomených kostičiek v Lienzi sa vydarila. Do ruky vložili lekári cudzie telesá, kostičky spevnili titanovými platničkami.

V olympijskom parku vo Whistleri vo Vancouveri sa zrodilo 13. februára 2010 Nastine zlato v šprinte. Po operácii dvoch zlomených záprstných kostičiek veľa času neuplynulo, no napriek krátkosti času na doladenie formy a úplnú rekonvalescenciu sa obdivuhodne pripravila na deň D, ktorý priniesol slovenskému športu absolútnu zlatú radosť. Nasťa si nesmierne verila, a to ešte dojčila syna Jeliseja.

Jej tréner Juraj Sanitra po triumfe: "Nasťa je úžasný bojovník, od operácie uplynulo šesť týždňov, každý deň sa ruke venovala a dostala sa do úžasnej formy. Nesmieme zabúdať, že ruka nie je zahojená, kostičky držia titanové platničky, no ona si z nich nič nerobila." Nasťa na oslavách v Banskej Bystrici na Námestí SNP povedala: "Veľmi si cením, že takéto množstvo ľudí vníma náš šport. So synčekom som sa zvítala, keď sa zobudil, o šiestej ráno. Pestujem si ho po mesiaci na kolenách, teraz som šťastím bez seba."

S Anastasiou sa spájala jedna z najcennejších vlastností, húževnatosť. Čo si zaumieni, to aj dotvorí do želanej podoby, vie sa dokonale vyžmýkať, neuveriteľne zabojovať. Nezabúdala ani na charitu a povestným sa stal jej dobročinný boršč. Na jednej z akcii vyjadrila svoj vzťah k chorým deťom. "Únava sa ani tak nehlásila, mala som z toho veľkú radosť a dobrý pocit, že podporíme detskú onkológiu. Spôsob sme vymysleli originálny, nový. Pomáhať onkologicky chorým deťom, Svetielku nádeje, sme sa rozhodli po olympiáde vo Vancouvri. Počas sezóny nemáme veľa času, aby sme ich navštívili, takže aspoň takto chceme trochu prispieť. Možno to nebudú veľké peniaze, ale úprimné a verím, že sa im zídu."

Slovenskému športu jedna z kráľovských disciplín na ZOH v Soči, šprint biatlonistiek na 7,5 km, dopriala 9. februára 2014 fantastický úspech. Anastasia Kuzminová obhájila zlato z Vancouveru, ako jediná žena v histórii v rovnakej disciplíne. Prvý sa nechal počuť v cieli Juraj Sanitra, vtedy strelecký tréner Kuzminovej. "Mne sa aj snívalo o tých desiatich vybielených terčíkov a keď som sa ráno zobudil, mal som ich neustále pred očami." Nasťa sa od šťastia vznášala, zároveň však pevne stála na zemi. "Mal by ma niekto uštipnúť, aby som vedela, že je to realita. Dúfam, že nesnívam len nejaký sen, nechce sa mi veriť, že som opäť zlatá. Ani som sa neprezliekla a až keď som si bola istá, tak som radosť ukazovala aj navonok. No a ten výskok na najvyšší stupienok bol nesmierne krásny."

Déja vu sa na banskobystrickom Námestí SNP po štyroch rokoch objavilo v rovnakom zlatom rúchu, s opojnosťou nad ďalším olympijským zlatom. "Dve medaily boli vo Vancouveri ťažšie na krku, no som už staršia, záťaž by mala byť pre mňa menšia," smiala sa. "Pred štyrmi rokmi sme sa s Jelisejom chystali do škôlky, teraz je už prváčik a pozorne ma, ako vidíte, stráži. Už rozumie, čo sa deje, práve jeho považujem za najväčšie víťazstvo v živote. Veľmi mi chýbali oči blízkych ľudí, držali mi na diaľku palce a vďaka nim boli výsledky také úspešné. A synček ma krásne privítal, vystískal ma a zvolal, mamina, konečne si doma."

Dňa 8. januára 2015 oznámila Anastasia Kuzminová, že je tehotná, už tretí mesiac, a že vynechá celú sezónu. Nasťa hneď dodala: "Olympiáda v Pjongčangu je pre mňa prvoradá. Uvidím, ako zvládnem pôrod, v roku 2016 by mohli byť reálne aj MS v Oslo. Na súrodenca sa teší aj synček Jelisej. S ním tehotenstvo bolo jednoduché, tri mesiace som pretekala normálne, lyžovala som do siedmeho mesiaca, až potom som sa šetrila. Určite však nechcem lyžovať až do posledného dňa pôrodu. Po ňom sa všeobecne odporúča sedem mesiacov oddychu, uvidím, ako sa rozhodnem, každé tehotenstvo je iné, inak prebieha."

Po pôrode a narodení dcérky Olívie sa rozhodla nič neuponáhľať aj za cenu, že obetuje celú nadchádzajúcu sezónu 2015/2016. Do kolotoča Svetového pohára sa vrátila 9. decembra 2016 v slovinskej Pokluke, v šprinte skončila šiesta. Na štart SP sa postavila po dlhom čase dvoch rokov a deviatich mesiacov. Manžel a tréner Daniel Kuzmin komentoval v cieli pocity. "Bol som na strelnici, aj nervozita bola, no viac hrdosť, že sa Nasťa takýmto spôsobom do diania vrátila. Po dvoch deťoch podať takýto výkon je obdivuhodné."

Vlaňajšiu zimu sa Nasťa sústredila hlavne na svoj osobný boj so zdravím, s podlomeným až zázračne skončila na MS v Hochfilzene ôsma v šprinte. Vtedy nikto netušil, akým úžasným spôsobom sa pripraví na olympijskú sezónu s vrcholom v Pjongčangu a ako každý jeden detail podriadi konečnému úspechu, dvom strieborným medailám a olympijskému zlatu.