Bratislava 5. marca (Teraz.sk) – Hoci slovenskí hokejisti na ZOH v Pjongčangu pod vedením nového kanadského kormidelníka Craiga Ramsayho veľa vody nenamútili, bývalý slovenský reprezentant Boris Valábik videl v ich hre značný pokrok. Robustný obranca so skúsenosťami zo zámorskej NHL, ktorý vlani v lete zavesil korčule na klinec, si nemyslí, že 11. priečka je reálnym odrazom toho, na čo slovenský hokej v súčasnosti má. S 32-ročným rodákom z Nitry sme sa aj o vystúpení Slovákov na juhokórejskej olympiáde porozprávali pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Zverenci trénera Ramsayho obsadili na olympijskom turnaji v Pjongčangu rovnako ako pred štyrmi na ZOH v Soči predposledné miesto, pričom tentoraz za nimi skončila iba domáca Južná Kórea. Bolo to pre Valábika z pozície bývalého reprezentanta SR, dnes občasného spolukomentátora hokejových zápasov a v neposlednom rade fanúšika veľké sklamanie? „Bolo to sklamanie pre všetkých, o nejakom úspechu nemožno predsa hovoriť. Na druhej strane musím povedať, že ma predovšetkým zaujímalo to, akú hru bude náš tím predvádzať. Nie som totiž typ človeka, ktorý by sa pozeral do minulosti, na úspechy, ktoré sme kedysi dosiahli a na základe toho súčasné reprezentačné mužstvo hodnotil. Toho sa práveže snažím čo najviac strániť, pretože zlatá generácia je už preč. Takže, na jednej strane to bolo aj pre mňa sklamanie, no na strane druhej sa mi páčil štýl, akým sme hrali, že to bolo celkovo z našej strany kompaktné. A práve to je podľa mňa niečo, na čom môžeme v budúcnosti stavať,“ rozhovoril sa Boris Valábik.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S BORISOM VALÁBIKOM:



Pred štartom olympijského turnaja rozvírila hladinu relatívne pokojných hokejových vôd nominácia. Objavilo sa v nej totiž až desať hráčov z najvyššej domácej súťaže, kým napríklad z bratislavského Slovana, ktorý pred pár dňami ukončil svoju šiestu sezónu v nadnárodnej KHL, v nej nefiguroval ani jeden hokejista... „Priznám sa, že zo začiatku som si to ani neuvedomil. Navyše, nikdy som sa nedostal do tej roviny, že by som kritizoval hráčsky výber alebo vynechanie niekoho z nominácie či niečo podobné. S mnohými aktívnymi hráčmi sa totiž poznám a ak by som do toho vkladal osobné pocity či subjektívne názory, tak nejaké výhrady by tam možno boli. Lenže na to tam je tréner, ktorý je za nomináciu zodpovedný a najmä vie, čo chce hrať. A myslím si, že Ramsay ten systém nastavil dobre,“ pokračoval odchovanec nitrianskeho hokeja.

Paradoxom je, že Valábik hovorí o Ramsayovi v superlatívoch, hoci to bol práve tento kanadský kouč, ktorý ho v roku 2010 poslal z Atlanty do farmárskeho tímu Chicago Wolves v AHL. „Bol som v tom čase po jednej z mnohých operácii, takže na tom nebolo nič zvláštne. Tie zranenia ma však v zámorí prenasledovali dlhší čas, veď počas troch sezón, ktoré som strávil v Atlante, som odohral iba 80 zápasov. A nebolo to z dôvodu, že by som pendloval medzi prvým tímom a farmou, ale bolo to práve kvôli spomínaným zdravotným patáliám. Ale aby som sa vrátil k Ramsayovi, nemôžem naňho povedať ani jedno krivé slovo. Jednoducho mal svoj štýl, do ktorého som mu po zranení nezapadal. Takže za to, že ma poslal na farmu, respektíve po čase som bol vymenený do Bostonu, nemám voči nemu žiadnu averziu, práve naopak, jeho kvality uznávam. Je to hokejový odborník.“

Gól mu „ukradol“ Kovaľčuk

Draftová desiatka z roku 2004 odohrala v NHL celkovo 80 zápasov, v ktorých zaznamenala sedem kanadských bodov za sedem asistencií. Nemrzí nášho dvojmetrového beka, že v ani jednom stretnutí sa mu nepodarilo skórovať? „Je to úsmevná záležitosť, pretože mne sa ten gól streliť podarilo, no pripísali ho môjmu vtedajšiemu spoluhráčovi Iľjovi Kovaľčukovi, ktorý ho naozaj nepotreboval. Bolo to však v zápase s New Yorkom Rangers, ktorý sme prehrali o štyri či päť gólov, takže som sa z toho môjho presného zásahu aj tak netešil. No živo si na to spomínam, pretože mi doniesli aj puk, počas zápasu som figuroval v streleckej listine, no po ňom to zmenili a pripísali ho Iľjovi. Sám sa mi za to ospravedlňoval, on to vlastne ani nebol reklamovať, ale nejaká kamera zachytila, že sa puk po mojej strele nejako oňho obtrel. On o tom ani nevedel. V tom momente som si myslel, že veď ešte nejaký gól v NHL dám, no to sa už nestalo. Ale nevadí, nemrzí ma to, na ľade som mal iné úlohy,“ vrátil sa myšlienkami pár rokov dozadu Valábik.



Boris Valábik odišiel do zámoria ako 17-ročný a zotrval tam takmer desať rokov. Za ten čas mal možnosť vidieť, ako sa robí hokej na tej najvyššej úrovni a možno aj z toho dôvodu sa mu súčasní slovenskí tréneri veľmi nepozdávajú. Prednedávnom pobúrila slovenskú hokejovú verejnosť jeho otvorená kritika trénera majstrov sveta zo švédskeho Göteborgu 2002 Jána Filca, čo sám s odstupom času ľutuje a uvádza na pravú mieru: „V prvom rade chcem povedať, že články, ktoré k tejto téme vyšli, boli vytrhnuté z kontextu. Jána Filca považujem za inteligentného a sčítaného človeka, rešpektujem ho a uznávam ako trénera, ktorý so Slovenskom dosiahol najväčšie úspechy. To mu už nikto nezoberie a tie medaile z krku mu už nikto nedá dole. Lenže, aby som to uviedol na pravú mieru, pôvodný článok bol úplne o niečom inom, nie o Jánovi Filcovi, no následne si z neho iné médiá zobrali len to, čo považovali za zaujímavé. Ale na druhej strane, aby som nevyznieval alibisticky, použil som v tom momente tvrdšie slová, ako som mal a som chlap, ktorý sa nemá problém ospravedlniť. To by som však nerád riešil cez médiá, a preto sa teším, ako sa s trénerom Filcom stretneme a všetko si vyriešime. Slovenský hokej totiž v týchto chvíľach potrebuje držať pokope a nie zbytočné trenice, ktoré potom médiá rady zveličujú,“ dodal Boris Valábik.