Bratislava 2. februára (TASR) - Pjongčang uspel s kandidatúrou na usporiadanie najväčšieho sviatku svetového športu na tretí pokus. Organizátori ZOH 2018 sa netaja tým, že chcú priniesť svetu najkompaktnejšie zimné olympijské hry v histórii. Výhodou je malá vzdialenosť medzi oboma hlavnými olympijskými centrami - horským klasterom s komplexom Alpensia a mestom Kangnung ležiacom v prímorskej oblasti.

Vďaka rozvinutej dopravnej infraštruktúre by mala cesta autobusom medzi oboma centrami trvať 40-50 minút, ďalšie desiatky minút zoberú čakanie na prestup a prepravy do jednotlivých vetiev. Dôležitú úlohu by malo zohrať spustenie prevádzky rýchlovlaku medzi Pjongčangom a juhokórejskou metropolou Soul. Čas prepravy medzi hlavným a organizátorským mestom sa podľa odhadov skráti z troch na jednu hodinu. Počas hier budú fungovať dve olympijské dediny. V hlavnej v Pjongčangu by malo nájsť prechodný domov 3894 účastníkov ZOH. Kangnung bude hostiť 2900 olympionikov.

Pjongčang leží v provincii Kangwon-do 180 km od Soulu. Rozprestiera sa v horách v nadmorskej výške až do 700 metrov nad morom, prischla mu prezývka "Kórejské Alpy". Má viac ako 43.000 obyvateľov, veľa z nich pracuje v oblasti poľnohospodárstva. Pjongčang je jedno z najchladnejších miest v celej krajine. V zime tam prúdi studený vzduch z Ruska a teploty v januári neraz dosahujú mínus 20 stupňov Celzia. Pre turistov ponúka viaceré atrakcie. Lákadlom je najmä chrám Woljeongsa, v ktorom môžu návštevníci obdivovať starobylé budhistické pamiatky. Postavili ho v roku 643. Masívny komplex počas kórejskej vojny zničili, no potom ho prestavali a v súčasnosti je jedným z desiatich národných parkov. Vyhľadávaným je aj horský rezort Daegwallyeong s ovčou farmou, ktorá bola súčasťou mnohých kórejských filmov. Prímorský Kangnung má takmer 300.000 obyvateľov, ale menšiu a homogénnejšiu plochu obývania. Rozprestiera sa pri Japonskom mori a je to hospodárske centrum severovýchodnej časti krajiny.



Kórejská republika privíta najlepších športovcov sveta po druhý raz. OH 1988 v Soule bojkotovali športovci susednej KĽDR. V Pjongčangu napriek napätým vzťahom medzi oboma krajinami reprezentanti kórejského severu chýbať nebudú. Okrem športovcov sa v dejisku ZOH predstaví aj 140-členná skupina umelcov, pozostávajúcu z orchestra, spevákov a tanečníkov. Obe krajiny sa tiež dohodli, že vyšlú na olympiádu spoločný tím hokejistiek a počas otváracieho ceremoniálu budú pochodovať pod zjednotenou vlajkou.

Pred 30 rokmi v Soule okrem KĽDR absentovali aj Kuba, Etiópia, Albánsko, Nikaragua, Seychely či Madagaskar. Na rozdiel od OH 1984 v Los Angeles však na olympiáde štartovali aj športovci z bývalého Východného bloku a dvaja Slováci reprezentujúci vtedajšiu ČSSR sa tešili zo zisku zlata. Jozef Pribilinec triumfoval v chôdzi na 20 km a Miloslav Mečíř v tenisovej dvojhre pri návrate "bieleho športu" do olympijského programu po 64-ročnej prestávke. Poslednýkrát na olympijskom fóre sa v medailovej bilancii krajín objavili dve dlhoročné veľmoci - ZSSR a NSR.

Soul sa zapísal do olympijskej histórie aj veľkým škandálom v podobe dopingového prípadu Bena Johnsona. Kanadský šprintér vyhral beh na 100 metrov v novom svetovom rekorde 9,79 s. O tri dni neskôr mu však zlato odobrali, pretože ho pozitívne testovali na zakázaný steroid stanozolol. Najcennejší kov dodatočne udelili jeho najväčšiemu rivalovi Američanovi Carlovi Lewisovi. Johnson prišiel pre doping nielen o olympijský titul a svetový rekord, ale aj o zlato z MS 1987 v Ríme. Hviezdami olympiády v Soule sa stali americký plavec Matt Biondi a Kristin Ottová z NDR. Obaja získali po šesť zlatých medailí, Ottová ako vôbec prvá plavkyňa v histórii.