Bratislava 5. februára (TASR) - Zatiaľ čo hokejový turnaj na ZOH 1998 v japonskom Nagane priniesol Slovensku veľké sklamanie, úplne opačné emócie prežívali fanúšikovia v Českej republike. "Turnaj storočia," ktorý pred 20 rokmi premiérovo hostil aj hráčov z NHL, nečakane ovládli práve Česi.

Na naganský úspech sa v Českej republike spomína s priam posvätnou úctou. Bežkyňa na lyžiach Kateřina Neumannová síce získala striebornú a bronzovú medailu, ale české spomienky na vtedy 300-tisícové japonské mesto sa viažu predovšetkým k hokejovému turnaju. Pre českých hokejových fanúšikov je dodnes Nagano najznámejším japonským mestom, hoci podľa veľkosti je až 49. v krajine. Hráči víťazného českého tímu sa stali vo svojej krajine nesmrteľnými hrdinami a ich úspech im verejnosť pripomína pri každej príležitosti.

V rozhovore pre TASR si na vrchol svojej reprezentačnej kariéry zaspomínal hlavný strojca českého triumfu brankár Dominik Hašek: "Je to už 20 rokov, takže je prirodzené, že tie spomienky sú čoraz matnejšie. Naďalej je však veľa momentov, ktoré si perfektne pamätám. Ide najmä o situácie, keď sme dali významné góly, alebo som mal dôležitý zákrok. Niektoré veci sa už strácajú v hmle, ale mnohé sa nikdy nevymažú."

Pred turnajom favorizovali Čechov vo finále iba najväčší optimisti, zvlášť keď dva roky predtým vyhoreli na Svetovom pohári. Česi mali už v tom čase v NHL viacero špičkových hokejistov na čele s brankárom Hašekom a útočníkom Jaromírom Jágrom, ale v konkurencii hviezdami nabitých tímov Kanady, USA, Ruska či Fínska sa im nedávali veľké šance. "Išli sme tam ako outsideri. V tom čase som žil v Amerike a vnímal som, že tamojšie médiá nás Čechov brali ako mužstvo, ktoré by síce mohlo niekoho zdolať, ale určite nemôže konkurovať Kanade, USA alebo Rusku. Tieto prognózy sme napokon prevrátili úplne naruby. Ja osobne som mal ambíciu priniesť medailu, to sa priznám. Samozrejme, sníval som o zlate. Myslím si, že podobné sny sme mali všetci, ale nikto o tom nehovoril nahlas," priznal Hašek.

Česi sa, na rozdiel od Slovenska, nemuseli do hlavného turnaja prehrýzť cez kvalifikačnú časť. Vstúpili doň víťazstvom 3:0 nad Fínskom, po ktorom nasledovalo pohodlné, no dôležité víťazstvo 8:2 nad Kazachstanom. Následná prehra 1:2 s Ruskom bola pre zverencov dnes už nebohého Ivana Hlinku napokon jedinou v turnaji. "Vedeli sme, že prvý zápas hráme proti Fínsku a na to sme sa sústredili. Boli sme koncentrovaní a nič nás nerozptyľovalo. Rôzne špekulácie v médiách išli stranou aj vďaka tomu, že trebárs prístup k internetu nebol taký, aký je dnes. Ja si napríklad ani nespomínam, že by v olympijskej dedine bolo nejaké miesto s internetom. Využívali sme skôr telefóny a fax. Boli tam síce japonské noviny, ale z nich sme sa, z pochopiteľných príčin, veľa nedozvedeli," pousmial sa.

Pre vtedy 33-ročného Hašeka bolo Nagano druhou olympiádou v kariére. Z prvej v Calgary 1988 sa ešte ako reprezentant Československa vrátil so 6. miestom. Neskôr sa predstavil ešte aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, odkiaľ má bronzovú medailu a štart, hoci pre zranenie iba v jednom zápase, si pripísal aj na olympiáde 2006 v Turíne. Zo štyroch absolvovaných olympiád je pre neho tá v Nagane jednoznačne najpamätnejšia. Nielen pre mimoriadny úspech, ale aj pre intenzívnejšie vnímanie atmosféry. "Bolo to v Japonsku a tomu zodpovedala aj veľkosť izieb. V nich sme bývali po dvoch, no ja ako brankár som mal samostatnú. Vedľa mňa bývali obrancovia Roman Hamrlík a Richard Šmehlík. Mali sme taký malý spoločný priestor, v ktorom bol televízor a vždy, keď sme chceli niečo pozerať, musel aspoň jeden z nás sedieť na podlahe. Spomínam si, že sme sledovali lyžiara Hermanna Maiera, ktorý tam najskôr hrôzostrašne padol a neskôr získal dve zlaté medaily. Užívali sme si aj samotnú olympijskú dedinu. V nej sa postupne menila atmosféra. Čím viac sa olympiáda chýlila ku koncu, tým viac sa dedina vyprázdňovala. Zároveň však pribúdalo športovcov, ktorí v nej oslavovali."

Do hlavného turnaja sa dostalo osem tímov, ktoré vytvorili dve štvorčlenné skupiny. Z nich všetky tímy postúpili do štvrťfinále. Česi z druhého miesta. "Pri pohľade na rozpis zápasov sme videli, že ak chceme ísť do finále, musíme najskôr vyradiť USA a potom Kanadu. To boli dve papierovo najsilnejšie mužstvá turnaja. Američania dva roky predtým vyhrali Svetový pohár a aj v Nagane mali fantastické mužstvo. O Kanade ani nehovoriac. Wayne Gretzky, Eric Lindros, Patrick Roy, Steve Yzerman, Joe Sakic a ďalšie hviezdy prišli do Nagana po zlato. Spomínam si, že náš obranca František Kučera pri pohľade na ten rozpis len nenápadne poznamenal, že nám nič iné nezostáva a musíme zdolať najlepších. Mal pravdu," spomína Dominik Hašek.

Podľa papierových predpokladov mali Česi "vyletieť" už vo štvrťfinále, keďže proti nim stál nabudený tím Spojených štátov. Američania sa hotovali nadviazať na nedávny titul zo Svetového pohára a domáce médiá ich pasovali do finále proti odvekému rivalovi z Kanady. Prvá tretina štvrťfinále im čiastočne dala za pravdu a vďaka gólu Modana Američania viedli 1:0. Neskôr po turnaji mnoho hráčov českého tímu priznalo, že veľký zlom nastal práve v prvej prestávke tohto zápasu. Slovo si vtedy vzal kapitán Vladimír Růžička, čím započal gólový obrat. "On toho nepovedal veľa. Z jeho úst zaznelo niečo v zmysle, že sme hokejisti, tak sa prestaňme pozerať na súpera a začnime si to nahrávať a hrať hokej. To bolo asi všetko. Potom nasledovala druhá tretina, ktorá bola v réžii Jardu Jágra, ktorý najskôr pripravil gól Růžičkovi a krátko na to dal na 2:1. To naštartovalo náš obrat. Od tej druhej tretiny sme už hrali fantastický hokej a verili sme si."

Na góly Růžičku a Jágra ešte nadviazali Ručinský a Dopita a prvý český šok na úkor zámorského favorita bol na svete. Fanúšikovia v Česku začali po tomto triumfe veriť, že sa rodí niečo výnimočné. Následné semifinále proti Kanade prinieslo veľkú drámu. Súboj výnimočných brankárov Dominika Haška a Patricka Roya bol dlho bezgólový. To zmenil až v 49. minúte obranca Jiří Šlégr, ale Česi vedenie neudržali a enormný nápor Kanaďanov v závere zápasu vyústil do gólu Trevora Lindena. Zápas napokon dospel až do samostatných nájazdov. V už prvej sérii Robert Reichel prestrelil Roya a keďže ďalší strelci na oboch stranách vyšli naprázdno, po neúspešnom nájazde Kanaďana Shanahana vypukla obrovská česká radosť. Česi zmarili sen Waynea Gretzkého, ktorý márne túžil zakončiť reprezentačnú kariéru olympijským triumfom. Frustrovaní Kanaďania odišli napokon z Nagana bez medaily, v zápase o 3. miesto podľahli Fínom 2:3.

Skoro ráno 22. februára 1998 sa v Česku zastavil čas. Sledovanosť finálového súboja s Ruskom lámala vtedajšie rekordy, hráči dostávali do Japonska množstvo povzbudivých telefonátov, odkazov a faxov. Vďaka tomu, že internet bol v tom čase v plienkach, hráči nevnímali očakávania verejnosti až tak intenzívne. Podľa Dominika Haška to bol dôležitý faktor, ktorý im umožnil lepšie sústredenie sa na najdôležitejší zápas kariéry.

Rusi si vo finále proti Čechom verili. V základnej skupine ich zdolali 2:1 a po tom, čo v divokom semifinále vyradili Fínov po piatich góloch Pavla Bureho 7:4, chceli zlato. Čelili však vysoko taktickému výkonu súpera a s pribúdajúcimi minútami bolo jasné, že strelený gól predurčí tím k víťazstvu. V 49. minúte vyhral Pavel Patera buly v útočnom pásme, puk sa dostal k obrancovi Petrovi Svobodovi, ktorého delovka jemne zmenila smer pred brankárom Štalenkovom - 1:0. Český tím na čele so svojím brankárom explodoval radosťou, ale do konca zápasu ešte stále ostávalo veľa času. "Zostávajúcich 11 minút sme odohrali fantasticky, Rusom sme nič nedovolili. Ja som sa koncentroval a stále som komunikoval so spoluhráčmi, najmä s obrancami predo mnou. Strážili sme si hlavne Pavla Bureho, ktorý dal v semifinále 5 gólov Fínom. Jirko Šlégr ho však k ničomu nepustil," zaspomínal si Hašek.

Bezprostredne po záverečnom klaksóne sa hráči rozbehli k Haškovi. Prvým gratulantom chcel byť jeho klubový spoluhráč Richard Šmehlík, no Hašek v návale eufórie vyhodil svoju hokejku pred seba tak nešťastne, že ho trafil pod ľavé oko a spôsobil mu ranu na niekoľko stehov. "V prvom momente nastala obrovská eufória a úľava, že už je koniec. Objímali sme sa, fotili, dali nám medaily. Pamätám si, že som nespieval národnú hymnu, ale počas nej som sa iba pozeral na vlajku a užíval si to. Myslel som na svoju hokejovú cestu, na mojich rodičov, kariéru, ale aj na ľudí doma v Česku."

"Dominátor" nepustil svojich kolegov Romana Čechmánka a Milana Hniličku ani raz do hry, odchytal všetkých 6 zápasov. V nich dosiahol neuveriteľný priemer 0,97 inkasovaného gólu na zápas, 96,1-percentnú úspešnosť zásahov a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. "Prišiel som vo výbornej forme. Je naozaj skvelé, keď ako brankár podržíte mužstvo a spoluhráči sa o vás môžu oprieť. Dostal som aj viaceré individuálne ocenenia, no pre mňa bolo prvoradé to víťazstvo. Bol to najkrajší okamih mojej kariéry. Dokázali sme spraviť niečo veľké pre svoju krajinu a to je pre mňa nezabudnuteľné."

Triumf hokejistov Českej republiky na ZOH v Nagane doznieval ešte dlhé roky. Hoci krátko po ňom prišiel aj zlatý hetrik v podobe troch titulov majstra sveta v rade, naganské zlato má mimoriadnu váhu. Na hodnote mu pridala najmä skutočnosť, že išlo o tzv. "Turnaj storočia," keďže sa na ňom prvýkrát predstavili hráči z NHL. "Jednoznačne. Národná hokejová liga odrazu zastavila svoj kolobeh. Stalo sa to po dlhých rokovaniach. Táto skutočnosť dodala olympiáde ešte väčší náboj. Nikto nám po celkovom víťazstve nemohol povedať, že sme vyhrali preto, lebo chýbal taký hráč alebo iný. V Nagane mohli byť všetci a zo svetovej špičky tam nechýbal naozaj nikto. Bolo to prvýkrát v dejinách, čo mohli prísť najlepší hráči z NHL a hrať proti sebe na ZOH. My sme v play off postupne zdolali všetky veľké tímy so slávnymi hráčmi. Krásne to zapadlo do seba a pridalo to na celkovom dojme z nášho zlata," zdôraznil pre TASR Dominik Hašek.

Z hokejistov víťazného tímu sa prakticky zo dňa na deň stali národní hrdinovia. Hoci sa mnohí z nich museli bezprostredne po turnaji vrátiť do klubov v NHL, aj niekoľko rokov po naganskom triumfe sa im dostávalo pozornosti akoby turnaj vyhrali včera: "Rok 1998 a aj ďalšie dva boli v tomto smere náročné. To nešlo niekam ísť bez toho, aby nás ľudia neoslovovali. Dnes je to už v pohode. Keď s niekým debatujem, tak celkom často príde reč na Nagano, ale už to zďaleka nie je také, že by ma to obťažovalo. A keď príde takéto výročie, tak sa to dá zvládnuť."

Od pamätného Nagana uplynulo už 20 rokov. Za ten čas vyrástla jedna generácia hokejových fanúšikov a mladší hokejoví nadšenci často počúvajú od rodičov čo vlastne to Nagano znamenalo: "Už sa mi asi dvakrát stala podobná príhoda - otec alebo mama povedali svojmu synovi: Odfotografuj sa s týmto pánom! A mladík sa ich spýtal že prečo, na čo dostal odpoveď: Potom ti poviem, kto to je. Také momenty sa stávajú. Myslím si, že aj mladá česká generácia vie, čo je Nagano a stále poznajú Jardu Jágra, ktorý naďalej hrá. Keď však hráč zíde z očí, tak mladšie ročníky ho už veľmi nespoznávajú."

Legenda českého hokeja sa čiastočne stiahla z hokejového diania. Hašek sa po aktívnej kariére usadil v Česku a pomerne často sa jeho názory objavujú v médiách, v prvom rade sa však venuje vlastnému podnikaniu. Pri otázke, či sa hokeju ešte venuje, spomenie, že hráva už iba amatérsku ligu a zdôrazní, že nie na brankárskom poste. Naďalej intenzívne sleduje nielen hokejové dianie, ale aj olympiádu ako takú. "Olympiáda je výnimočná udalosť. Mňa baví sledovať takmer všetky športy a aj tentoraz ju budem pozorne sledovať. Samozrejme, sú športy, ktoré patria k mojim obľúbenejším, ale keď ide o medaily, tak sledujem mnohé. Na hokejovom turnaji v Pjongčangu verím Európe. Kanada a USA tam nebudú mať svojich najlepších hráčov a najmä preto si myslím, že finále bude európske. Som o tom priam presvedčený. Netvrdím, že zámorské tímy nemôžu postúpiť, ale neverím im natoľko, že by mohli v bojoch o zlato konkurovať Rusku či Fínsku. A čo sa týka českého tímu, tak si veľmi želám, aby získal medailu. Z nej by som mal veľkú radosť," zdôraznil Dominik Hašek.