Pjongčang 7. februára (TASR) - Slovensko sa začalo do povedomia v Kórejskej republike dostávať svojimi športovými výsledkami už pred nadchádzajúcimi zimnými olympijskými hrami. Reprezentanti budú mať v Pjongčangu ďalšie príležitosti tento faktor rozvinúť, tvrdí to každodenný svedok, veľvyslanec SR v usporiadateľskej krajine Milan Lajčiak.

Oceňuje, že výprava mé dobré zázemie: "Máme tu pomerne silnú delegáciu, ktorá pozostáva z 56 športovcov a vyše 60 podporných osôb. Som hrdý, že v ďalekej Kórejskej republike začína naše meno rezonovať nielen ako ekonomická krajina, ale zároveň do určitej miery ako športová veľmoc, pretože večne máme úspechy v letných alebo zimných športoch," povedal Lajčiak, ktorý sa zúčastnil na stredajšom uvítacom ceremoniáli slovenského tímu.

Oficiálne vztyčovanie zástavy sa konalo v horskej olympijskej dedine, zatiaľ čo v pobrežnej oblasti bude po piatkovom sprístupnení lákať Slovenský dom. "Som nadšený, že Slovensko tu má aj svoj národný dom. Nemá ho každá krajina, napríklad väčšia zimná športová veľmoc Fínsko. Je prekrásny a funkčný, verím, že cez neho kórejská verejnosť spozná Slovensko omnoho viac. Nielen otázku športového vyžitia, ale poskytujeme aj trocha vône slovenskej kuchyne a nápojov, slovenskej hudby, kultúry. Dom bude vnímaný ako predĺžená ruka našich záujmov na ZOH," zdôraznil Lajčiak pre TASR.

Slovensko sa počas zimných olympijských hier bude prezentovať v Kórejskej republike, tá však rovnako chce vďaka športovému sviatku zaujať a prilákať viac návštevníkov. "Nie je to ľahká krajina pre turizmus Európana. Ťažko sa dohovoríte, angličtina nie je bežný jazyk. Keď si prenajmete auto a idete po cestách, značenie je väčšinou iba v kórejskom jazyku. V niektorých hoteloch sa dohovoríte, v mnohých nie. Keď idete po ulici a potrebujete pomoc, samozrejme, sú ochotní, ale keď nerozumejú, nemajú ako pomôcť. Z nášho pohľadu nie je miestny turizmus pripravený pre medzinárodný turizmus," pokračoval veľvyslanec SR v krajine, kde v porovnaní so Slovenskom žije približne desaťnásobok ľudí na iba dvojnásobnej rozlohe: "Hustota obyvateľstva je neskutočne veľká, vplýva to na urbanizmus a spôsob života, životný štýl. Je to krajina s najmenej vracajúcimi sa turistami. Kto raz príde, vidí ju a už sa nevráti. Je to niečo s výkričníkom, výzva pre organizátorov, aby krajinu pripravovali iným spôsobom a unifikovali ju do anglicky hovoriaceho sveta. Kórejská republika nemá majestátne scenérie hôr, ako máme na Slovensku, alebo poznáme v Európe z Álp či Karpát. Väčšina geografického profilu je medzi 500 a 1500 výškovými metrami, je to také monotónne. Turista z Európy si v Ázii vyberá skôr tropické scenérie juhovýchodu. Nedostatok prírodnej scenérie je však kompenzovaný pocitom, ako ďaleko táto spoločnosť dokázala dotiahnuť perfekcionizmus."

Práve veľmi dobrú organizovanosť vyzdvihol Lajčiak ako kórejský tromf. Táto vlastnosť sa pri hostení zimných olympijských hier hodí aj vzhľadom na bezpečnostné nároky, aké si vyžaduje globálne športové podujatie: "Tu všetko jednoducho funguje, to si treba na miestnych vážiť. Kórejská republika je krajina, ktorá bez ohľadu na to, čo organizuje, organizuje to perfektne. Majú vrodený dar a talent na organizáciu. Tieto ZOH treba trocha vnímať aj v tieni konfliktu na Kórejskom polostrove, ktorý je zamrznutý. Bezpečnostné obavy, či KĽDR opäť neprijme provokačné kroky, boli pomerne veľké. Podľa dohody budú ZOH tiež zo strany KĽDR vnímané tak, že aj ona chce, aby boli úspešné. Prvýkrát v histórii kráčajú obe krajiny pod spoločnou vlajkou zjednoteného polostrova. Toto považujem za obrovský úspech, je to derivát týchto hier, čo priniesol zmierenie, hoci možno iba dočasné."