Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na rozdiel od krajiny, dedine nemohla nič vytknúť.
Autor TASR
,aktualizované Čang-ťia-kchou 2. februára (TASR) - Slovenskí bežci na lyžiach sa už niekoľko dní pripravujú na štart zimnej olympiáde v najvzdialenejšom centre pekinských hier. V Čang-ťia-kchou, asi 200 km od hlavného mesta Číny, ich privítalo mrazivé počasie spojené s nepríjemným nárazovým vetrom i náročné trate, zimnú idylu však kazí absencia prírodného snehu a tak miestna horská krajina bez stromov vyzerá akosi ponuro a vyprahnuto.
Bežecká časť slovenskej výpravy dorazila do dejiska hier už v nedeľu popoludní. Po prílete do Pekingu ich však čakal ešte náročný presun do strediska, kde sa okrem behov uskutočnia aj súťaže v biatlone, skokoch na lyžiach, snoubordingu či akrobatickom lyžovaní. "Mali sme zdĺhavú cestu, i keď nám vraveli, že v porovnaní s ostatnými ešte celkom dobrú. Z letiska nám to trvalo ešte päť hodín, prišli sme až o polnoci a rovno sme ľahli spať. Takže o to bola ľahšia aklimatizácia a prvý deň bol celkom v pohode. Až druhý som sa cítil trošku horšie, ale dnes to už bolo veľmi dobré," povedal Ján Koristek.
Po oddychu si spolu s tímovými kolegami vyskúšali trate v Národnom centre bežeckého lyžovania, ktoré charakterizujú najmä dlhé stúpania: "Sú prekvapivo náročné, jediná rovina je pri štadióne a inak to sú dlhé kopce. Strmé až tak nie, ale dve stúpania majú cez 300 metrov." V stredisku panujú teploty hlboko pod bodom mrazu, ešte výraznejšie je to po západe slnka a keď začne fúkať. Napriek mrazivým podmienkam však chýba prírodný sneh, čo organizátori hier vyriešili veľkými zásobami vody na vytvorenie umelého. "Je úplne umelý, smiali sme sa, že zasnežovali aj okolie, aby to pekne vyzeralo. Keď čistíme lyže, vytiahneme zo sklzníc veľa špiny. No sme aspoň radi, že je to zatiaľ veľmi stabilné, podmienky sú stále rovnaké a sneh má -13 až -15 stupňov. Verím, že to vydrží aj ku pretekom a nebude to komplikované s prípravou lyží," uviedol Koristek.
Okrem tratí, ciest a bezprostredného okolia sneh nikde nevidieť, čo na holých kopcoch nepôsobí najlepšie. "Je to také smutné prostredie. Ani žiaden strom, jedine, čo tu nasadili oni, no na tom je vidno, že je to všetko umelo vytvorené, je to taká zvláštna krajina," povedala Barbora Klementová. Na rozdiel od krajiny, dedine nemohla nič vytknúť: "Myslím si, že je veľmi pekná. Môžem to porovnať s Pjongčangom, sú to také menšie domčeky a je to lepšie, tam sme bývali v takých bytovkách. Zariadenie jednoduché, ale úplne stačí a postele sú tvrdšie, čo mi vyhovuje."
Bežecká časť slovenskej výpravy dorazila do dejiska hier už v nedeľu popoludní. Po prílete do Pekingu ich však čakal ešte náročný presun do strediska, kde sa okrem behov uskutočnia aj súťaže v biatlone, skokoch na lyžiach, snoubordingu či akrobatickom lyžovaní. "Mali sme zdĺhavú cestu, i keď nám vraveli, že v porovnaní s ostatnými ešte celkom dobrú. Z letiska nám to trvalo ešte päť hodín, prišli sme až o polnoci a rovno sme ľahli spať. Takže o to bola ľahšia aklimatizácia a prvý deň bol celkom v pohode. Až druhý som sa cítil trošku horšie, ale dnes to už bolo veľmi dobré," povedal Ján Koristek.
Po oddychu si spolu s tímovými kolegami vyskúšali trate v Národnom centre bežeckého lyžovania, ktoré charakterizujú najmä dlhé stúpania: "Sú prekvapivo náročné, jediná rovina je pri štadióne a inak to sú dlhé kopce. Strmé až tak nie, ale dve stúpania majú cez 300 metrov." V stredisku panujú teploty hlboko pod bodom mrazu, ešte výraznejšie je to po západe slnka a keď začne fúkať. Napriek mrazivým podmienkam však chýba prírodný sneh, čo organizátori hier vyriešili veľkými zásobami vody na vytvorenie umelého. "Je úplne umelý, smiali sme sa, že zasnežovali aj okolie, aby to pekne vyzeralo. Keď čistíme lyže, vytiahneme zo sklzníc veľa špiny. No sme aspoň radi, že je to zatiaľ veľmi stabilné, podmienky sú stále rovnaké a sneh má -13 až -15 stupňov. Verím, že to vydrží aj ku pretekom a nebude to komplikované s prípravou lyží," uviedol Koristek.
Okrem tratí, ciest a bezprostredného okolia sneh nikde nevidieť, čo na holých kopcoch nepôsobí najlepšie. "Je to také smutné prostredie. Ani žiaden strom, jedine, čo tu nasadili oni, no na tom je vidno, že je to všetko umelo vytvorené, je to taká zvláštna krajina," povedala Barbora Klementová. Na rozdiel od krajiny, dedine nemohla nič vytknúť: "Myslím si, že je veľmi pekná. Môžem to porovnať s Pjongčangom, sú to také menšie domčeky a je to lepšie, tam sme bývali v takých bytovkách. Zariadenie jednoduché, ale úplne stačí a postele sú tvrdšie, čo mi vyhovuje."
