Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 12. marec 2025Meniny má Gregor
< sekcia Zahraničie

Na ostrove Santorini vyhlásili núdzový stav, platí do 3. marca

Hlavné mesto Fira je vidieť z druhej strany zálivu na zemetrasením postihnutom ostrove Santorini v Grécku v utorok 4. februára 2025. Foto: TASR/AP

Posledné veľké zemetrasenie - s magnitúdou 7,5 - udrelo na Santorini v roku 1956. O život vtedy prišlo najmenej 53 ľudí a viac ako 100 ďalších utrpelo zranenia.

Atény 6. februára (TASR) - Na gréckom ostrove Santorini bol vo štvrtok v súvislosti s pokračujúcou sériou zemetrasení vyhlásený núdzový stav. Toto opatrenie, ktoré vydalo ministerstvo civilnej ochrany, bude platiť do 3. marca a umožní mobilizovať ťažkú techniku a záchranárov na evakuáciu civilistov bez byrokratických prieťahov, informovala agentúra DPA, píše TASR.

Situácia na Santorini a blízkej skupine ostrovov v Egejskom mori je napätá, pretože tam aj naďalej zaznamenávajú série otrasov. V stredu večer zasiahlo severovýchodnú časť Santorini zemetrasenie s magnitúdou 5,2 - najsilnejšie od začiatku súčasnej série zemetrasení, ktorá sa začala približne pred dvoma týždňami.

Väčšina seizmológov sa domnieva, že silnejšie zemetrasenie by mohlo dosiahnuť až magnitúdu 6 a až potom sa uvoľní väčšina nahromadenej seizmickej energie. Iní odborníci predpokladajú, že prebiehajúci "seizmický roj" bude pokračovať ešte nejaký čas a postupne sa utlmí.

Grécke médiá uvádzajú, že na pevninu sa uchýlili približne dve tretiny z asi 20.000 stálych obyvateľov ostrova. Presný počet turistov, ktorí zostali na Santorini, nie je známy.

Grécka armáda má v piatok na ostrove postaviť a sprevádzkovať poľné kuchyne, aby zostávajúci obyvatelia a záchranári mali k dispozícii potraviny alebo stravu.

Väčšina ostrovanov, ktorí neodcestovali do bezpečia, tvrdí, že zostali, aby ochránili svoj majetok, pretože sa obávajú rabovania v opustených domoch. V televíznom vysielaní sa v súvislosti s tým objavili zábery na policajtov a mladých civilistov hliadkujúcich v uliciach vyľudnených ostrovných mestečiek.

Ostrov Santorini, ktorý má asi 20.000 stálych obyvateľov, ročne priláka viac ako 3,4 milióna turistov. Nachádza sa v blízkosti hranice mohutných afrických a eurázijských tektonických platní a často zažíva seizmickú aktivitu, ale zriedkavo takú intenzívnu a takú dlhú. Okrem Santorini otrasy pocítili aj na neďalekých ostrovoch Amorgos a Ios, pripomenula spravodajská stanica CNN.

Za svoj tvar vďačí ostrov Santorini geologickým javom spred tisícročí: je totiž známy svojou kalderou - miskovitým kráterom vytvoreným sopečnou erupciou -, ktorá vznikla jedným z najväčších známych výbuchov približne v roku 1600 pred naším letopočtom.

CNN dodala, že k zemetraseniam každých pár minút dochádza na ostrove už niekoľko dní. Väčšinou mali magnitúdo okolo 3,0, takže sú považované za slabé. Stredajšie zemetrasenie s magnitúdou nad 5,0 bolo označené za stredne silné. Po ňom nasledovalo najmenej päť zemetrasení s magnitúdou 4,0 a viac, ktoré boli vyhodnotené ako slabé.

Posledné veľké zemetrasenie - s magnitúdou 7,5 - udrelo na Santorini v roku 1956. O život vtedy prišlo najmenej 53 ľudí a viac ako 100 ďalších utrpelo zranenia.